Via practica 6/2008
FARMAKOTERAPIA SUPRAVENTRIKULÁRNYCH ARYTMIÍ ARYTMIÍ
Supraventrikulárne arytmie sú skupinou porúch srdcového rytmu, ktoré sú relatívne bežné a zriedka ohrozujú život pacienta. Medzi najčastejšie liečebné stratégie týchto arytmií patrí antiarytmická liečba, elektrická kardioverzia a katétrová ablácia. Závažnosť symptómov závisí od štrukturálneho srdcového ochorenia a od hemodynamickej rezervy pacienta. Najbežnejšími formami atriovertikulárno (AV) nodálne dependentných tachykardií sú AV nodálna reentry tachykardia (AVNRT) a AV recipročná tachykardia (AVRT), u ktorých sú antiarytmiká vhodné predovšetkým v manažmente hemodynamicky stabilných foriem. Akútna liečba pacientov s flutterom predsiení závisí od klinického stavu. Ak ide o pacienta hemodynamický nestabilného alebo so srdcovým zlyhaním, indikovaná je emergentná elektrická kardioverzia, ak je pacient hemodynamický stabilný, môžeme pre kontrolu frekvencie zvoliť lieky blokujúce AV uzol. Pre dlhodobý manažment flutteru predsiení je prioritná katétrová ablácia a antiarytmická liečba je vhodná len u rekurentného a dobre tolerovaného flutteru predsiení. Hlavný problém v manažovaní pacientov s fibriláciou predsiení súvisí so samotnou arytmiou a prevenciou tromboembólie. Farmakologická kardio verzia je najúčinnejšia, ak sa začne do siedmich dňoch od začiatku fibrilácie predsiení a antiarytmická liečba je vhodná pre udržanie sínusového rytmu po úspešnej kardioverzii, ako aj na kontrolu frekvencie pri permanentnej alebo perzistujúcej fibrilácii predsiení.
Kľúčové slová: supraventrikulárne arytmie, fibrilácia predsiení, flutter predsiení, antiarytmiká.
PHARMACOLOGICAL TREATMENT OF SUPRAVENTRICULAR ARRHYTHMIAS
Supraventricular arrhythmias are a group of cardiac rhythm disturbances, that are relatively common and rarely life threatening. The most common treatment strategies include antiarrhythmic drug therapy, external direct current cardioversion and catheter ablation. Symptom severity depends on the presence of structural heart disease and hemodynamic reserve of the patient. The most common forms of AV nodal – dependent tachycardias are AV nodal reentrant tachycardia (AVNRT) and AV reciprocating tachycardia (AVRT). Antiarrhythmic drugs are appropriate for hemodynamic stable forms. Acute therapy for patients with atrial flutter depends on clinical presentation. If the patient presents with acute hemodynamic collapse or CHF, then emergent DC-synchronised shock is indicated, if the patient present is hemodynamically stable we can use AV-nodal-blocking drugs for rate control. For long-term management of atrial flutter preffered catheter ablation and antiarrhythmic drugs are appropriate for recurrent and well-tolerated atrial flutter. The main problem in management of atrial fibrillation is associated with arrythmia and prevention of thromboembolism. Pharmacological cardioversion seems most effective when initiated within 7 days after onset of an episode atrial fibrillation. Antiarrhythmic drugs therapy is appropriate for maintain sinus rhythm after successfully cardioversion and for rate control during permanent and persistent atrial fibrillation.
Keywords: supraventricular arrhythmias, atrial fibrillation, atrial flutter, antiarrhythmic drugs.
