Via practica 6/2006
Diferenciálna diagnostika synkopálnych stavov
Synkopa je náhla, krátkodobá strata vedomia spojená so stratou posturálneho tonusu, ktorá vzniká v dôsledku zníženej perfúzie mozgu. K základným vyšetreniam u pacienta so synkopou patrí anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a 12 zvodové EKG. Cieľom iniciálneho vyšetrenia je odlíšiť nesynkopálne straty vedomia a v prípade typických príznakov stanoviť príčinu synkopy. Ostatné vyšetrenia sa indikujú cielene podľa prítomnosti alebo neprítomnosti organického ochorenia srdca a predpokladanej etiológie. V článku je zdôraznený význam jednotlivých anamnestických údajov pri etiologickej diagnostike synkopy a pri odlíšení synkopy od epilepsie.
Kľúčové slová: synkopa, diagnostika, elektrofyziologické vyšetrenie, head-up tilt test, sľučkový rekordér.
Differential Diagnosis of Syncope
Syncope is sudden, transient loss of consciousness accompanied by loss of postural tone due to cerebral hypoperfusion. Initial evaluation of the syncopal patient is based on history, physical evaluation and 12 lead electrocardiogram. The aim of initial evaluation is to distinguish non- syncopal loss of consciousness and to estabilish the etiology of syncope, if typical clinical features are present. Further evaluation consist of the selective use of diagnostic methods depending on the presence or absence of organic heart disease and presumed etiology. Importance of clinical history in the differentiation from epilepsy and in etiological diagnosis of syncope is emphasized in the article.
Keywords: syncope, diagnosis, electrophysiological study, head-up tilt test, loop recorder.
