Vaskulárna medicína 3/2016

Riziko venózneho tromboembolizmu u pacientov s obrovskobunkovou arteritídou

prof. MUDr. Viera Štvrtinová, CSc., MUDr. Denisa Čelovská, PhD., MUDr. Janka Krahulcová

Úvod do problematiky:Obrovskobunková arteritída (OBA) je charakterizovaná imunitne sprostredkovaným systémovým granulomatóznym zápalom veľkých a stredne veľkých ciev hlavne starších ľudí. Asociácia s aterotrombotickými príhodami je dobre známa, ale riziko venózneho tromboembolizmu (VTE) je u týchto pacientov stále podceňované. Cieľom prezentovanej práce bolo určiť rizikový profil pacientov s OBA pre VTE a posúdiť tromboprofylaktickú liečbu. Súbor pacientov:V štúdii sme vyšetrili 27 pacientov s OBA s priemerným vekom 71 ± 9,7 rokov, 21 žien a 6 mužov, bez anamnézy VTE. 77,7 % pacientov malo diabetes mellitus 2. typu alebo poruchu glukózovej tolerancie, 92,6 % artériovú hypertenziu, 14,8 % bolo aktívnych faj-čiarov. Kontrolnú skupinu tvorilo 30 pacientov bez anamnézy kardiovaskulárnych chorôb s porovnateľným zastúpením pohlavia a veku. Výsledky:Počas dvojročného sledovania sa vyskytla hĺbková žilová trombóza dolných končatín u 1 pacienta a superficiálna venózna trombóza u 3 pacientov s OBA. 21 pacientov užívalo kyselinu acetylsalicylovú a 3 pacienti sulodexid. Varixy boli prítomné u 29,6 % pacientov s OBA a u 33,3 % probandov v kontrolnej skupine. Všetci pacienti s OBA užívali dlhodobo kortikosteroidy, 25,9 % chorých malo COX2-inhibítory v liečbe. V kontrolnej skupine sa počas sledovaného obdobia nevyskytla žiadna VTE udalosť. Záver: Pacienti s OBA majú zvýšené riziko VTE, hlavne v úvodnej fáze ochorenia. Vek s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi, znížená mobilita, trombocytóza aj liečba kortikosteroidmi zvyšujú riziko žilovej trombózy. Liečba nízkou dávkou kyseliny acetylsalicylovej je bežná v prevencii aterotrombotických príhod. Optimálna tromboprofylaxia u chorých s OBA je stále diskutabilná. Prístup k tromboprofylaxii však u pacientov s vaskulitídou v klinickej praxi vyžaduje väčšiu pozornosť.

Kľúčové slová: obrovskobunková arteritída, venózny tromboembolizmus, tromboprofylaxia

The risk of venous thromboembolism in giant cell arteritis

Introduction: Giant cell arteritis (GCA) is quite frequent form of vasculitis in adults characterized by systemic immune mediated granulomatous inflammation of the large and medium-sized arteries. Association with atherothrombotic events is well known, while risk of venous thromboembolism (VTE) is being underestimated. The aim of the present study was to determine risk factor profile, to evaluate the risk of VTE in patients with GCA and describe vascular treatment. Methods: A total of 27 GCA patients aged 71±9.7, 21 female and 6 male, without history of VTE were studied. GCA patients suffered from type 2 diabetes mellitus or impaired glucose tolerance in 77.7%, arterial hypertension in 92.6%, 14.8 % were active smokers. These were compared to 30 control patients without history of any cardiovascular event, being of similar age and sex. Results: Among 27 patients with GCA, 1 developed proximal deep vein thrombosis and 3 superficial vein thrombosis during 2 years of retrospective study. 21 patients were treated with low dose aspirin, 3 had sulodexid. Varicose veins were present in 29.6 % GCA patients and 33.3% non-GCA patients. All of the GCA patients were treated with low dose cortiscosteroids, 25.9 % had COX-2 inhibitors. In control group there was no VTE event. Conclusion: Patients with GCA have an increased risk of VTE, especially within short period after GCA diagnosis. The advanced age of these patients together with the concomitant cardiovascular risk factors, decreased mobility, trombocytosis and treatment with corticosteroids contribute to increased thrombotic risk. Treatment with low dose aspirin is already routine practice to prevent ischaemic events. The role of thromboprophylaxis is still debatable. It is evident that the optimal thromboprophylaxis needs more vigilance in GCA patients.

Keywords: giant cell arteritis, venous thromboembolism, thromboprofylaxis