Vaskulárna medicína 1/2020
Differential diagnosis of leg ulcers
MUDr. Khanimana Mareschová, prof. MUDr. Viera Štvrtinová, CSc.
Leg ulcers are one of the most common pathological conditions affecting lower limbs. They are easy to be diagnosed with the naked eye. Chronic leg ulcer, also known as chronic lower limb ulcer, is a chronic wound of the leg that shows no tendency to heal after 3months of appropriate treatment or is still not fully healed at 12 months. Approximately 1% of the worldwide population will suffer from leg ulceration at some point in their lives. Leg ulcers represent a significant burden for patients, their caregivers and families, clinicians, and the whole health care system. Leg ulcers can cause social isolation, family lives, and affect a person’s ability to work because of pain, treatment requirements, and frequent health care appointments. To treat a patient with chronic wounds is a considerable burden for the whole society. A correct diagnosis is essential to focus on appropriate management and to avoid inappropriate treatment that may delay wound healing, cause deterioration of the wound, or harm the patient. According to studies, the most common type of leg ulcer is a venous ulcer, the others being neuropathic ulcers and arterial ulcers. These three kinds of ulcers account for almost 90 % of cases of lower-leg ulceration. Rest 10 % are due to other vascular diseases, vasculitis ulcers, malignant ulcers, traumatic ulcers, chronic lymphedema, and a few rare medical conditions. The proper diagnostic is a critical factor in successful management. Ankle brachial pressure index (ABPI) measurement and duplex ultrasound of arteries and veins are essential in diagnostic vascular workup. Measurement TcPO2 (transcutaneous oxygen tension measurement) is helpful additive method in diagnostic and decision making regarding adequate management.
Kľúčové slová: chronic ulcers, venous and arterial ulcers
Diferenciálna diagnostika vredu predkolenia
Vredy predkolenia patria medzi najčastejšie patologické stavy zasahujúce dolné končatiny. Dajú sa ľahko diagnostikovať voľným okom. Chronický vred predkolenia, označovaný aj ako chronický vred dolných končatín, je chronická rana, ktorá nemá tendenciu na hojenie po troch mesiacoch adekvátnej liečby alebo nie je úplne zahojená ani po 12 mesiacoch. Približne 1 % celosvetovej populácie bude mať vred predkolenia niekedy v priebehu svojho života. Vredy predkolenia predstavujú významné bremeno pre pacientov, ich ošetrovateľov a rodiny, lekárov, ako aj celý zdravotný systém. Vredy predkolenia môžu spôsobovať sociálnu izoláciu, ohrozovať rodinný život a ovplyvňovať pracovnú schopnosť pre bolesti, časté liečebné procedúry a návštevy u lekárov. Liečba pacientov s chronickými ranami predstavuje záťaž pre celú spoločnosť. Správna diagnostika je základom pre adekvátny manažment a vyvarovanie sa nesprávnej liečbe, ktorá môže oddialiť hojenie, spôsobiť zhoršenie rany a poškodenie pacienta. Najčastejším typom vredu predkolenia je venózny vred, po ňom nasleduje neuropatický a artériový vred. Tieto tri druhy vredov predkolenia predstavujú 90 % prípadov vredov lokalizovaných na dolných končatinách. Zostávajúcich 10 % vredov je spôsobených inými cievnymi chorobami ako vaskulitídami, malígnymi ulceráciami, traumatickými vredmi, chronickým lymfedémom a inými zriedkavými príčinami. Presná diagnostika je kritická z hľadiska úspešnej liečby. Meranie parciálneho tlaku kyslíka (TcPO2), určenie členkovo-brachiálneho tlakového indexu (ABPI) a duplexná sonografia sú základnými diagnostickými metódami, ktoré umožňujú správny terapeutický postup.
Keywords: chronické ulcerácie, venózne a artériové vredy
