Psychiatria pre prax 3/2017
Súčasný pohľad na depresiu v detstve a adolescencii
MUDr. Jana Trebatická, PhD., MUDr. Ján Šuba, MPH, MUDr. Anna Surovcová
Depresívna porucha sa zaraďuje medzi poruchy nálady. Vyskytuje sa aj v detskom a adolescentnom veku. Prevalencia depresívnej poruchy sa v literatúre udáva približne od 0,5 – 2,5 % u prepubertálnych detí a 5 – 8 % u adolescentov. U detí sa skôr prejavujú depresívne symptómy, ktoré nenapĺňajú úplne diagnostické kritériá pre depresívnu poruchu. Pri depresívnych poruchách u detí hrajú veľkú úlohu genetické, neuroendokrinné a neurochemické biologické faktory, ako aj faktory psychosociálne vrátane negatívnych životných udalostí. Podstatou poruchy je genetická dispozícia alebo vulnerabilita vedúca k zmenám funkcie CNS, psychickým, vegetatívnym a endokrinným poruchám. Aktuálne nie sú dostupné diagnostické kritériá pre depresívnu poruchu, resp. poruchy nálady pre detský a adolescentný vek. Preto musíme vychádzať zo súčasných kritérií, ktoré nerozlišujú detský a dospelý vek, podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10. Liečba depresie detí a adolescentov pozostáva z psychoterapie, farmakoterapie alebo ich kombinácie. V liečbe by sme mali zvažovať mieru závažnosti depresie, preferencie pacienta, vývojovú úroveň pacienta, súvisiace rizikové faktory a dostupnosť služieb.
Kľúčové slová: depresívna porucha, afektívna porucha, adolescencia
The current view of depression in childhood and adolescence
Depressive disorder is classified among mood disorders. It also occurs in childhood and adolescence. The prevalence of the depressive disorder is approximately 0.5-2.5% in prepubertal children and 5-8% in adolescents. Children are more likely to have depressive symptoms that do not fulfill the diagnostic criteria for depressive disorders. Genetic, neuroendocrine and neurochemical biological factors, as well as psychosocial factors, including negative life events, play a major role in depressive disorders in children. The nature of the disorder is genetic predisposition or vulnerability which leads to the changes in CNS functions, and to the psychological, vegetative and endocrine disorders. Currently there are no diagnostic criteria for depressive disorders or mood disorders for children´s and adolescent´s age. Therefore, we must use the current diagnostic criteria according to the International Classification of Diseases ICD 10 which do not distinguish between childhood and adulthood. The treatment of depression in children and adolescents should consist of psychotherapy, pharmacotherapy or their combination. Treatment should reflect the severity of the depression, patient´s preferences, patient‘s developmental level, associated risk factors, and service availability.
Keywords: depressive disorder, affective disorder, adolescence