Psychiatria pre prax 1/2011
Schizoafektívna porucha – stabilná diagnóza?
Schizoafektívna porucha je duševná porucha, ktorej etiopatogenetické vymedzenie je stále otvorené. Súčasné a stále pribúdajúce poznatky o schizoafektívnej poruche (genetické štúdie rodín, sledovanie klinického obrazu, priebehu a prognózy...) poukazujú na to, že ide pravdepodobne o skupinu heterogénnych porúch s podobnými klinickými prejavmi. Z hľadiska súčasných kritérií medicíny založenej na dôkazoch sú pre definovanie terapeutických odporúčaní potrebné ďalšie psychofarmakologické výskumy.
Kľúčové slová: schizoafektívna porucha, terapeutické postupy, medicína založená na dôkazoch, rodinné genetické štúdie, atypické antipsychotiká, priebeh a prognóza.
Schizoaffective disorder – a stable diagnosis?
Schizoaffective disorder is defined not that exactly as other mental disorders and its etiopathogenetic determination is uncertian besides. Contemporary findings and growing new research data (family genetic studies, phenomenology, course and prognosis...) suggesting that schizoaffective disorder would be heterogenous group of disorders with similar clinical characteristics. Therefore, in terms of Evidence based medicine new psychopharmacological trials are needed to define therapeutic guidelines for schizoaffective disorder.
Keywords: schizoaffective disorder, treatment guidelines, evidence-based medicine, family genetic studies, atypical antipsychotics, long-term course and outcome.
