Psychiatria pre prax 1/2025
Nonadherencia ako limitujúci faktor terapie schizofrénie
Limitujúcim faktorom dosiahnutia adekvátneho funkčného zotavenia nie je nedostatok antipsychotík, ale ochota pacientov užívať ich. Prevalencia nonadherencie sa v literatúre uvádza na rôznej úrovni, ktorá sa ale ukazuje byť relatívne stabilná v čase. Medzi kľúčové faktory nonadherencie patrí absencia náhľadu poruchy, pretrvávajúce symptómy, abúzus psychoaktívnych látok, stigma spojená s užívaním terapie a absencia kvalitného terapeutického vzťahu pacient-lekár. Napriek existencii depotných antipsychotík, pri ktorých sa vo viacerých štúdiách zdokumentovala vyššiu účinnosť v prevencii relapsu v porovnaní s perorálnymi antipsychotikami, ich používanie stále nedosahuje očakávanú úroveň. Nie všetci pacienti sú ochotní depotné antipsychotiká užívať. Práve u tejto skupiny pacientov je nutné hľadať vhodnú alternatívu, ktorá im ponúkne kombináciu pohodlnej a efektívnej formy podania a taktiež účinnosti na spektrum príznakov, ktoré vedú k horšej adherencii. Spoločné hľadanie tejto cesty môže posilniť a zlepšiť vzťah pacient-lekár a zohľadňovanie pacientových preferencií viesť k zlepšeniu adherencie.
Kľúčové slová: schizofrénia, adherencia, dispergovateľné tablety, negatívne symptómy, obezita
Non-adherence as a limiting factor in treatment of schizophrenia
The limiting factor in achieving adequate functional recovery is not the lack of antipsychotics, but the willingness of patients to use them. The prevalence of non-adherence is reported in the literature at different levels, which, however, appear to be relatively stable over time. Among the key factors of nonadherence are the absence of insight, persistent symptoms, abuse of psychoactive substances, the stigma associated with the use of therapy, and the absence of a quality patient-doctor relationship. Despite the existence of long acting antipsychotic injections, which in several studies have documented their greater effectiveness in preventing relapse compared to oral antipsychotics, they are still underutilised. Not all patients are willing to use long-acting antipsychotic injections. For this group of patients, it is necessary to find a suitable alternative that will offer them a combination of a convenient and effective form of administration and effectiveness on the spectrum of symptoms that lead to poorer adherence. Exploring this path together can strengthen and improve the patient-doctor relationship, and taking into account patient preferences can lead to improved adherence.
Keywords: schizophrenia, adherence, orodispersible tablets, negative symptoms, obesity
