Pediatria pre prax 2/2008
AKO SA TO POVIE? (Slovensko-rómsko-maďarský slovníček základných výrazov používaných v pediatrickej praxi)
prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH, Jarmila Vaňová
Pre choré dieťa je vyšetrenie v ambulancii pediatra alebo pobyt v nemocnici „výnimočným stavom“. Zmocňuje sa ho neistota a strach v novom neznámom prostredí, obáva sa „straty“ matky, pociťuje bezmocnosť. Nielen dospelí, ale aj deti znášajú ľahšie situácie, na ktoré sú vopred pripravené. Preto závisí veľa od toho, ako boli rodičmi pripravené na stretnutie s lekárom, či sa rodičia otvorene porozprávali s chorým dieťaťom o všetkom, čo ho u lekára môže čakať. Z druhej strany veľa závisí od „umenia“ ambulantného či klinického pediatra nadviazať kontakt s dieťaťom a dobrým slovom a úsmevom zmierniť jeho obavy. Možno ešte zložitejšia je situácia vtedy, ak sa náhle dieťa predškolského a mladšieho školského veku pre svoju chorobu ocitne v prostredí, ktoré je pre neho nielen cudzie, ale navyše aj „cudzojazyčné“. Aj v týchto prípadoch môže pediater a detská sestra redukovať strach a obavy dieťaťa a získať jeho dôveru tým, že ho oslovia v jeho materskom jazyku, teda v jazyku, ktorým sa doma so svojou matkou dorozumieva. Veríme, že tento jednoduchý „slovníček“ so základnými pojmami bude užitočnou pomôckou pri komunikácii pediatra s malým dieťaťom pochádzajúcim z rómskeho, resp. maďarského jazykového prostredia. Našim cieľom bolo uviesť ekvivalenty slovenských výrazov, preto je slovník jednosmerný, slovensko-rómsky, resp. slovensko-maďarský (pri maďarských výrazoch sa typom písma „italic“ uvádza aj ich fonetický prepis).
AKO SA TO POVIE? (Slovensko-rómsko-maďarský slovníček základných výrazov používaných v pediatrickej praxi)
Pre choré dieťa je vyšetrenie v ambulancii pediatra alebo pobyt v nemocnici „výnimočným stavom“. Zmocňuje sa ho neistota a strach v novom neznámom prostredí, obáva sa „straty“ matky, pociťuje bezmocnosť. Nielen dospelí, ale aj deti znášajú ľahšie situácie, na ktoré sú vopred pripravené. Preto závisí veľa od toho, ako boli rodičmi pripravené na stretnutie s lekárom, či sa rodičia otvorene porozprávali s chorým dieťaťom o všetkom, čo ho u lekára môže čakať. Z druhej strany veľa závisí od „umenia“ ambulantného či klinického pediatra nadviazať kontakt s dieťaťom a dobrým slovom a úsmevom zmierniť jeho obavy. Možno ešte zložitejšia je situácia vtedy, ak sa náhle dieťa predškolského a mladšieho školského veku pre svoju chorobu ocitne v prostredí, ktoré je pre neho nielen cudzie, ale navyše aj „cudzojazyčné“. Aj v týchto prípadoch môže pediater a detská sestra redukovať strach a obavy dieťaťa a získať jeho dôveru tým, že ho oslovia v jeho materskom jazyku, teda v jazyku, ktorým sa doma so svojou matkou dorozumieva. Veríme, že tento jednoduchý „slovníček“ so základnými pojmami bude užitočnou pomôckou pri komunikácii pediatra s malým dieťaťom pochádzajúcim z rómskeho, resp. maďarského jazykového prostredia. Našim cieľom bolo uviesť ekvivalenty slovenských výrazov, preto je slovník jednosmerný, slovensko-rómsky, resp. slovensko-maďarský (pri maďarských výrazoch sa typom písma „italic“ uvádza aj ich fonetický prepis).
