Onkológia 2/2017
Význam neoadjuvantnej liečby pacientov s včasným karcinómom prsníka z pohľadu chirurga
MUDr. Marián Karaba, prof. MUDr. Juraj Benca, PhD., MPH, MUDr. Terézia Lauková, doc. MUDr. Daniel Pinďák, PhD., MUDr. Dominika Rusnáková, MUDr. Martina Vranovská, MUDr. Otília Osifová
Neoadjuvantná chemoterapia (NAC) bola prednostne indikovaná u pacientov s inflamatórnym a lokálne pokročilým karcinómom prsníka umožňujúca operačný výkon aj pri inoperabilnom karcinóme prsníka. Neoadjuvantná chemoterapia zvyšuje podiel prsník zachovávajúcich výkonov u pacientov s operabilným ochorením, ktorí by vyžadovali mastektómiu bez negatívneho vplyvu na celkové prežívanie alebo lokoregionálnu recidívu. Pacienti s dobrou odpoveďou na chemoterapiu majú benefit z tejto liečby. Zo všetkých klinických subtypov karcinómu prsníka: ľudský epidermálny rastový faktor 2 (HER 2) pozitívny karcinóm prsníka a triple-negatívny karcinóm prsníka sú najviac chemosenzitívne, a preto sú najviac vhodné na podanie neoadjuvantnej chemoterapie. Súčasťou NAC sú aj postupy, ktoré je potrebné realizovať od stanovenia diagnózy až do času chirurgického resekčného výkonu. Medzi ne patrí presné posúdenie lokality a rozsahu primárneho tumoru prsníka a stanovenie stavu axilárnych uzlín pred NAC a po nej. Stav axilárnych lymfatických uzlín po liečbe je dôležitý prognostický faktor. Realizovanie sentinelovej biopsie lymfatických uzlín po NAC, u pacientov s klinicky negatívnou axilou v čase diagnózy je v súčasnosti akceptovaný postup. Neoadjuvantná chemoterapia môže meniť klinicky pozitívne lymfatické uzliny pred liečbou na histologicky negatívny status po NAC. Pacienti s reziduálnym ochorením v lymfatických uzlinách po NAC majú horšiu prognózu.
Kľúčové slová: karcinóm prsníka, neoadjuvantná chemoterapia, prsník zachovávajúci výkon, biopsia sentinelových uzlín
Significance of neoadjuvant treatment in patients with early breast cancer – perspective of surgeon
Neoadjuvant chemoterapy (NAC) was originally designed to be used in patients with inflammatory and locally advanced breast cancer in order to convert inoperabile into operable tumors. Neoadjuvant chemoterapy increases the rate of breast-conserving surgeries in patients with operable disease who required mastectomy with no adverse impact on overall survival or locoregional recurrence. Patients with chemoresponsive breast cancers have benefit from this treatment. Of all clinical breast cancer subtypes human epidermal growth factor receptor 2 (HER2) positive breast cancer and triple-negative breast cancer are the most chemosensitive, and therefore are most amenable to neoadjuvant chemotherapy. Important steps are required from the time of diagnosis until the time of surgical resection. They include accurate assessment of the location and extend of the primary breast tumor and determination of axillary nodal status before and after NAC. The status of lymph nodes after therapy is the most important prognostic factor. Performing sentinel lymph node biopsy after NAC for patients with clinically negative axilla at the time of diagnosis is an acceptable approach. Neoadjuvant chemotherapy can convert clinically node-positive patients to pathologically node-negative status. Patients with residual tumor in lymph nodes have worse prognosis.
Keywords: breast cancer, neoadjuvant chemotherapy, breast conserving surgery, sentinel node biopsy