Onkológia 3/2023

Metastatické postihnutie CNS u pacientov s germinatívnymi nádormi testes

MUDr. Katarína Rejleková, PhD.

Nádory z germinatívnych buniek predstavujú model kuratívnej malignity zavedením chemoterapeutickej kombinácie na báze cisplatiny v roku 1974, ktorá dokáže vyliečiť až 80 % pacientov s diseminovanými GCTs. Približne 10 až 15 % pacientov s pokročilým nádorom z germinatívnych buniek rozvinie v priebehu svojho ochorenia mozgové metastázy. Pacienti s mozgovými metastázami v čase stanovenia primárnej diagnózy GCT (synchrónne mozgové metastázy) sa na podklade IGCCCG klasifikácie zaraďujú do zlej prognostickej skupiny. Pacienti, ktorí sa manifestujú prítomnosťou mozgových metastáz v čase relapsu (metachrónne mozgové metastázy) po prvolíniovej liečbe, sa vo všeobecnosti vyznačujú rovnako veľmi zlou prognózou. Prítomnosťou mozgových metastáz sa takmer exkluzívne vyznačujú pacienti s neseminomatóznymi GCTs (NSGCTs). Celkové prežívanie pacientov so synchrónnymi metastázami v čase primárnej diagnózy GCT sa pohybuje približne na úrovni 50 %, čo kontrastuje s pacientami s metastatickým postihnutím iných extrapulmonálnych parenchymatóznych orgánov iniciálne, ktorých celkové prežívanie je lepšie a pohybuje sa na úrovni okolo 80 %. Optimálny manažment pacientov s GCTs s mozgovými metastázami zostáva stále kontroverzný, ako aj výber najvhodnejšieho terapeutického postupu pre konkrétneho pacienta. Rozhodnutie o terapeutickom postupe u pacienta s GCTs s mozgovými metastázami sa opiera predovšetkým o inštitucionálne preferencie expertízneho centra, čo vysvetľuje dnešnú širokú variabilitu v terapeutických modalitách.

Kľúčové slová: germinatívne nádory, relaps, CNS, metastatická choroba

CNS metastases in patients with testicular germ cell tumors

Germ cell tumors represent a model of curative malignancy with the introduction of the cisplatin-based chemotherapeutic combination in 1974, which can cure up to 80% of patients with disseminated GCTs. Approximately 10 to 15% of patients with advanced germ cell tumors develop brain metastases during their disease. Patients with brain metastases at the time of primary diagnosis of GCT (synchronous brain metastases) are classified as a poor prognostic group based on the IGCCCG classification. Patients who manifest with brain metastases at the time of relapse (metachronic brain metastases) after first-line treatment are generally also equally poorly predicted. Only patients with non-seminomatous GCTs (NSGCTs) are almost exclusively characterized by the presence of brain metastases. The overall survival of patients with synchronous metastases at the time of the primary diagnosis of GCT is approximately 50%, in contrast to patients with metastatic involvement of other extrapulmonary parenchymal organs initially, whose overall survival is better and around 80%. The optimal management of patients with GCTs with brain metastases remains controversial, as does the selection of the most appropriate therapeutic approach for a particular patient. The decision on the therapeutic procedure for a patient with brain metastases is based primarily on the institutional preferences of the center of expertise, which explains today›s wide variability in therapeutic modalities.

Keywords: germ cell tumors, relaps, CNS, metastatic disease