Neurológia pre prax 2/2004
Elektromyografia paravertebrálnych svalov v diagnostike lumbosakrálnej radikulopatie
MUDr. František Cibulčík, PhD.
Úvod: Prítomnosť vysokého počtu falošne pozitívnych výsledkov zobrazovacích vyšetrení a snaha po objektivizácii poškodenia funkcie nervového tkaniva zvýrazňujú význam elektromyografického vyšetrenia v diagnóze lumbosakrálnej radikulopatie. Vyšetrenie paravertebrálneho svalstva tvorí dôležitú časť tohoto vyšetrenia. Cieľom našej práce bolo prispieť ku objasneniu niektorých sporných otázok ako sú nálezy u zdravých osôb, existencia paravertebrálneho svalstva myotómu S1 a zastúpenie patológie v paravertebrálnom a končatinovom svalstve. Metodika: Vyšetrili sme spolu 60 osôb – 20 osôb tvorilo kontrolný súbor, pacientsky súbor tvorilo 40 osôb s vertebrogénne podmienenou monoradikulopatiou L5 alebo S1 zistenou klinickým a zobrazovacím vyšetrením. U všetkých sme elektromyograficky vyšetrili vybrané paravertebrálne a končatinové svaly myotómov L5,S1, hodnotili sme prítomnosť patologickej spontánnej aktivity. Výsledky: V skupine kontrol sme ju našli len u jednej osoby paravertebrálne. V skupine pacientov s radikulopatiou L5 sme patologickú spontánnu aktivitu našli v paravertebrálnych svaloch u 59% a v myotóme končatiny v 68%. V skupine pacientov s radikulopatiou S1 sme patologickú spontánnu aktivitu našli paravertebrálne len v jednom prípade, v myotóme končatiny u 53%. Všetci pacienti s motorickým deficitom mali prítomnú spontánnu aktivitu paravertebrálne (v skupine radikulopatií L5) alebo v myotóme končatiny (pri radikulopatii S1). Záver: Naše vyšetrenia ukázali, že u zdravých osôb je výskyt spontánnej aktivity v paravertebrálnych svaloch zriedkavý. Záchytnosť spontánnej aktivity v myotóme L5 je podobná pre paravertebrálne i končatinové svalstvo, v kombinácii je záchytnosť patológie vyššia.
Kľúčové slová: lumboischialgický syndróm, elektromyografia, paravertebrálne svalstvo.
Elektromyografia paravertebrálnych svalov v diagnostike lumbosakrálnej radikulopatie
Úvod: Prítomnosť vysokého počtu falošne pozitívnych výsledkov zobrazovacích vyšetrení a snaha po objektivizácii poškodenia funkcie nervového tkaniva zvýrazňujú význam elektromyografického vyšetrenia v diagnóze lumbosakrálnej radikulopatie. Vyšetrenie paravertebrálneho svalstva tvorí dôležitú časť tohoto vyšetrenia. Cieľom našej práce bolo prispieť ku objasneniu niektorých sporných otázok ako sú nálezy u zdravých osôb, existencia paravertebrálneho svalstva myotómu S1 a zastúpenie patológie v paravertebrálnom a končatinovom svalstve. Metodika: Vyšetrili sme spolu 60 osôb – 20 osôb tvorilo kontrolný súbor, pacientsky súbor tvorilo 40 osôb s vertebrogénne podmienenou monoradikulopatiou L5 alebo S1 zistenou klinickým a zobrazovacím vyšetrením. U všetkých sme elektromyograficky vyšetrili vybrané paravertebrálne a končatinové svaly myotómov L5,S1, hodnotili sme prítomnosť patologickej spontánnej aktivity. Výsledky: V skupine kontrol sme ju našli len u jednej osoby paravertebrálne. V skupine pacientov s radikulopatiou L5 sme patologickú spontánnu aktivitu našli v paravertebrálnych svaloch u 59% a v myotóme končatiny v 68%. V skupine pacientov s radikulopatiou S1 sme patologickú spontánnu aktivitu našli paravertebrálne len v jednom prípade, v myotóme končatiny u 53%. Všetci pacienti s motorickým deficitom mali prítomnú spontánnu aktivitu paravertebrálne (v skupine radikulopatií L5) alebo v myotóme končatiny (pri radikulopatii S1). Záver: Naše vyšetrenia ukázali, že u zdravých osôb je výskyt spontánnej aktivity v paravertebrálnych svaloch zriedkavý. Záchytnosť spontánnej aktivity v myotóme L5 je podobná pre paravertebrálne i končatinové svalstvo, v kombinácii je záchytnosť patológie vyššia.
Keywords: lumboischialgický syndróm, elektromyografia, paravertebrálne svalstvo.
