Anestéziológia a intenzívna medicína 2/2016

Poanestetická triaška – epidemiológia, patofyziológia, možnosti prevencie a liečby

MUDr. Anton Turčan, MUDr. Stanislav Novotný, MUDr. Ľubomíra Romanová, PhD.

Úvod a ciele: Poanestetická triaška je mimovoľný pohyb jednej alebo viacerých svalových skupín, ktorý spravidla prichádza v skorej fáze zotavovania po celkovej anestézii alebo už v priebehu neuroaxiálnej anestézie, s cieľom zvýšiť teplotu jadra pomocou zvýšenia metabolizmu. Pacienti majú počas triašky stresujúci nepríjemný pocit chladu. Cieľom článku je objasniť príčiny a mechanizmy vzniku triašky v perioperačnom období a možnosti jej prevencie a liečby. Metodika: Prehľad odbornej literatúry v internetových databázach, ktoré sa zaoberajú problematikou poanestetickej triašky Výsledky: Podľa štúdií je incidencia poanestetickej triašky medzi 6,3 % a 66 %. Rizikovou skupinou sa javia byť mladí muži a pacienti podstupujúci dlhé operácie. Zo všetkých hypotéz, ktoré by mohli vysvetliť výskyt poanestetickej triašky, boli potvrdené perioperačná hypotermia a bolesť. Hlavným klinickým následkom perioperačnej triašky je zvýšená spotreba kyslíka. Problémom, ktorý sa prejaví na pohodlí pacienta, je zvýšenie bolesti následkom svalových kontrakcií v oblasti operačnej rany. Triaška ruší monitorovacie prístroje, zvyšuje vnútroočný a intrakraniálny tlak. Záver: Fenomén poanestetickej triašky má klesajúcu tendenciu vďaka systematickej prevencii hypotermie v perioperačnom období. Prevencia hypotermie spočíva v obmedzení tepelných strát a v aktívnom ohrievaní pacientov počas operácie. Ak triaška vznikne, musí sa systematicky liečiť s cieľom zlepšiť komfort a analgéziu pacienta. Ohrievanie povrchu kože je menej účinné ako medikamentózne ovplyvnenie triašky petidínom, tramadolom, dexametazónom alebo v určitých situáciách klonodínom či dexmedetomidínom.

Kľúčové slová: poanestická triaška, perioperačná triaška, perioperačná hypotermia, prevencia, liečba

Postanaesthetic shivering – epidemiology, pathophysiology, prevention and treatment options

Backround and objectives: Postanaesthetic shivering is unvolutary movement of one or more muscular groups that is usually seen in the early recovery period after general anaesthesia or just during neuroaxial anaesthesia in order to increase core temperature by increasing basal metabolic rate. During the shivering patients feel unpleasant sense of cold and many of them allege that this sense they will not like to feel anymore after surgery. The objective of this review is to enlighten causes and mechanisms of shivirering origin in perioperative period and also prevention and treatment options. Methods:Review of scientific literature in internet databases dealing with postanaestetic shivering issues. Results:According trials the postanesthetic shivering incidence is between 6,3 – 66 %. Risk group are young men and patients undergo prolonged surgery. From all of hypothesis that could explain postanaesthetic shivering occurence were confirmed only perioperative hypothermia and pain. Main clinical consequence of perioperative shivering is increased tissue oxygen consumption. Another consequence that exhibits on patient comfort is increased pain sensation as a result of muscular contractions in surgery wound. Shivering also interferes with monitoring equipments and increases intraocular nad intracranial pressure. Conclusion:Postanaesthetic shivering phenomenon has decreasing trend due to systematic perioperative hypothermia prevention which includes heat loss avoidance and active warming of patients and infusions during surgery. However, when shivering has already elapsed it should be treat systematicly in order to increase patient comfort and analgesia. Skin surface rewarming is less effective than pharmacological shivering treatment by pethidine, tramadol, dexamethasone or in spedcific situations by clonidine or dexmedetomidine.

Keywords: postanaesthetic shivering, perioperative shivering, perioperative hypothermia, prevention, treatment