Via practica 4-5/2008

VÝZNAM VČASNEJ DIAGNOSTIKY VÍRUSOVEJ HEPATITÍDY B A C V PRIMÁRNEJ AMBULANTNEJ STAROSTLIVOSTI

MUDr. Mária Belovičová, PhD., ptrof. MUDr. Jozef Holomáň, CSc.

Vírusy hepatitídy B (HBV) a C (HCV) sú jednou z najčastejších príčin vzniku chronických hepatitíd s rizikom vzniku cirhózy pečene. U chronických hepatitíd B resp. C (CHB resp. CHC), ktoré sa považujú za prekancerózu, je vysoké. Obidva vírusy patria medzi krvou prenosné infekcie. Vzhľadom na to, že v rôznych krajinách sa význam jednotlivých spôsobov transmisie vírusov líši, možnosti prevencie a kontroly závisia od situácie v konkrétnej krajine. Primárna prevencia infekcie HBV zahŕňa: prevenciu perinatálneho prenosu HBV, očkovanie proti hepatitíde B a prevenciu nozokomiálnej nákazy HBV. Prevencia HCV je problematická vzhľadom na nedostupnosť vakcíny proti HCV. Z pohľadu globálnej perspektívy má pri HCV infekcii najväčší význam primárna prevencia zameraná na redukciu alebo elimináciu rizika prenosu nozokomiálnej expozície a vysokorizikového správania, iniciatívne vyhľadávanie infekcie (preventívne programy) a jej včasná diagnostika. Sekundárna prevencia chronickej hepatitídy B a C sa zameriava na redukciu miery poškodenia pečene v dôsledku chronickej choroby. V súčasnosti sú dostupné efektívne a bezpečné štandardné liečebné postupy. Nezanedbateľnú úlohu tu zohráva aj diéta pri chorobách pečene.

Kľúčové slová: chronická hepatitída B, chronická hepatitída C, primárna a sekundárna prevencia, diéta pri chorobách pečene.

Celý článok je dostupný len pre prihlásených používateľov. Prihlásiť

IMPORTANCE OF EARLY VIRAL HEPATITIS B AND C DIAGNOSTICS IN PRIMARY AMBULANTORY CARE

Hepatitis B virus (HBV) and hepatitis C virus (HCV) represents the major causes of chronic liver disease worldwide. They often lead to chronic liver disease including cirrhosis or primary hepatocellular carcinoma. Both HBV and HCV are bloodborne viruses. Because the relative importance of various modes of transmission of these viruses differs by country, the choice of specific prevention and control strategies depends primarily on the epidemiology of infection in a particular country. Primary hepatitis B prevention include: prevention of perinatal HBV transmission, hepatitis B vaccination at critical ages to interrupt transmission and prevention of nosocomial HBV transmission. The prevention of hepatitis C is problematic because a vaccine to prevent HCV infection is not expected to be developed in the foreseeable future. From a global perspective, the greatest impact on the disease burden associated with HCV infection will be most likely achieved by focusing efforts on primary prevention strategies to reduce or eliminate the risk for transmission from nosocomial exposure, high-risk practices, preventive programms and early diagnostics. Secondary prevention of chronic hepatitis B and C reduce the risk for liver damage. Actually are available effective and safe therapeutic approaches for treatment of chronic hepatitis B and C. Diet and nutrition play an important role in secondary prevention of liver diseases too.

Keywords: chronic hepatitis B, chronic hepatitis C, primary and secondary prevention, diet in liver disease.