Via practica 12/2006
Syndróm vyhorenia v lekárskej praxi, možnosti jeho zvládania a prevencie
Syndróm vyhorenia (burn-out) ako stav fyzického, emočného a mentálneho vyčerpania, postihuje najčastejšie jedincov pracujúcich v pomáhajúcich profesiách. Je sýtený nielen povahovými a osobnostnými charakteristikami, ale aj súborom negatívnych vplyvov prostredia a sociálnym pozadím. Pri prevencii a samotnom zvládaní už rozvinutého stavu vyhorenia sa preto treba zamerať na komplexné prehodnotenie priorít, zníženie pôsobenia stresorov, posilnenie takých osobnostných charakteristík, ktoré umožňujú lepšie vzdorovať stresu a vybudovanie podpornej sociálnej siete, ktorá má prvoradú úlohu ako v súbore príčin podieľajúcich sa na vzniku vyhorenia, tak aj v súbore terapeutických faktorov.
Kľúčové slová: syndróm vyhorenia, stresory, salutory, zvládanie, prevencia.
BURN-OUT IN MEDICAL PRACTICE; SOURCES OF ITS PREVENTION AND TREATMENT
Burn-out as experience of long-term physical, emotional and mental exhaustion affects mostly people working in helping professions. It is often construed as the result of particular personality traits, working environment and social background. Recognition of the role of factors that precipitate this condition and predispose individuals to develop and perpetuate the syndrome is of primary importance for its prevention and treatment. Amongst those factors the individual value system, stress management potential and social relationships are considered to be the most significant ones.
Keywords: burn-out, causes of stress, treatment, prevention.
