Via practica 4-5/2008

LIEKOVÉ POŠKODENIE PEČENE V AMBULANCII PRAKTICKÉHO LEKÁRA

doc. MUDr. Jozef Glasa, CSc., MUDr. Helena Glasová

Liekové poškodenie pečene (LPP) je pomerne častou a nezriedka závažnou komplikáciou medikamentóznej liečby. Jeho závažnosť sa zvyšuje vzhľadom na častejší výskyt u pacientov s ťažšími formami rôznych chorôb, u novorodencov, detí alebo u pacientov staršieho veku, liečených zvyčajne viacerými liekmi (liečivami) súčasne. V ekonomicky rozvinutých krajinách (Európa a Severná Amerika) patrí medzi najčastejšie príčiny akútneho hepatálneho zlyhania vo vyššom veku. Molekulárna etiopatogenéza LPP ostáva v mnohých prípadoch nejasná. Diagnostika LPP sa opiera o dôslednú liekovú anamnézu (časový súvis s podaním lieku), prítomný klinický a laboratórny obraz hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia. Laboratórne testy na dôkaz imunopatologickej genézy daného LPP môžu napomôcť diagnóze, ich negativita však uvažované LPP nevylučuje. V prípade toxického poškodenia (napr. pri otrave alebo v prípade podozrenia na metabolický polymorfizmus) môže byť užitočné stanovenie plazmatickej hladiny inkriminovaného liečiva alebo jeho metabolitov. V diferenciálnej diagnostike je dôležité vylúčiť poškodenia alebo ochorenia pečene inej etiológie. Biopsia pečene zvyčajne nie je potrebná. V liečbe LPP sa uplatňuje predovšetkým vynechanie predpokladaného liečiva alebo liečiv, ďalšie liečebné opatrenia sa riadia typom a závažnosťou prítomného hepatálneho poškodenia a celkovým zdravotným stavom pacienta (napr. sprievodné ochorenia). V niektorých prípadoch je možné podať antidotum (napr. N-acetylcysteín pri otrave paracetamolom).

Kľúčové slová: liekové poškodenie pečene, predpovedateľná a nepredpovedateľná hepatotoxicita.

DRUG-INDUCED LIVER INJURY IN GENERAL PRACTITIONER´S OFFICE

Drug-induced liver injury (DILI) is a relatively frequent and potentially serious complication of a routine pharmacotherapy. Its importance increases in view of its higher prevalence in patients with serious forms of various diseases, in newborns, children, or elderly persons that are treated by numerous medicinal drugs simultaneously. In economically developed countries (Europe, North America), DILI belongs to the most frequent causes of acute liver failure in the elderly. Molecular etiopathogenesis of DILI remains poorly understood in most cases. Diagnosis of DILI is based on meticulous medicinal drug anamnesis (relationship in time with the administrationof the drug) and on the clinical and laboratory features of a hepatocellular, cholestatic or mixed liver injury. Specific laboratory tests performed with the suspected drug may be helpful, their negativity, however, cannot rule the DILI out. In the case of a toxic injury (e. g. overdose or a metabolic polymorphism), measurement of the plasma level of suspected drug and/or of its metabolites may be helpful. In differential diagnostics of DILI, it is necessary to rule out liver injuries or diseases of different etiologies. Liver biopsy is usually not necessary. The most important treatment measure consists of a withdrawal of the suspected drug or drugs. Subsequent therapeutic procedures depend on the type and severity of the liver injury or disease, and on the overall health status of the patient (e. g. concomitant diseases). In some cases, the administration of a specific antidote is possible (e. g. N-acetyl-cysteine in the acetaminophen overdose).

Keywords: drug-induced liver injury, predictable and non-predictable hepatotoxicity.