Via practica 1/2011

Chronoterapia v liečbe hypertenzie

MUDr. Anton Dlesk, doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc., FESC

Artériová hypertenzia predstavuje závažný medicínsky a socioekonomický problém, pretože vysoký krvný tlak zostáva celosvetovo hlavnou príčinou smrti a kardiovaskulárnej morbidity. Adekvátna kontrola hypertenzie na Slovensku i vo svete nie je dlhodobo uspokojivá. Stále existuje značná časť pacientov, ktorí si svoje ochorenie neuvedomujú, alebo ak si ho uvedomujú, neliečia sa. Závažný problém predstavuje najmä rezistentná hypertenzia, pri ktorej je kontrola krvného tlaku najviac problematická. Krvný tlak podlieha počas 24 hodín variabilite, v noci sú jeho hodnoty o 10 – 20 % nižšie ako cez deň. Absencia fyziologického nočného poklesu tlaku krvi je u hypertonikov asociovaná so subklinickým orgánovým poškodením a podľa výsledkov niektorých štúdií aj s vyššou kardiovaskulárnou mortalitou. Podávaním antihypertenzív vo večerných hodinách možno dosiahnuť lepšiu kontrolu krvného tlaku úpravou patologického diurnálneho rytmu. Pozitívny efekt večerného podávania antihypertenzív na pokles nočného tlaku krvi bol zaznamenaný v niektorých významných klinických štúdiách. Dostupné dáta naznačujú, že u non-dipperov možno zlepšiť prognózu zvýšením poklesu nočného krvného tlaku správnou titráciou a plánovaním antihypertenzívnej liečby. Na druhej strane závery dostupných klinických štúdií zaoberajúcich sa problematikou prognostického významu variability krvného tlaku počas 24 hodín nie sú v tomto ohľade jednotné. Stále nie je dostupný presvedčivý dôkaz, že farmakologická korekcia abnormálnej variability tlaku krvi je asociovaná so zlepšením prognózy, čo zdôrazňuje potrebu ďalších intervenčných štúdií.

Kľúčové slová: rezistentná hypertenzia, dipping, non-dipping, diurnálny rytmus, ambulantné monitorovanie tlaku krvi, chronoterapia

Chronotherapy in the treatment of hypertension

Hypertension represents a severe medical and socioeconomic problem, because high blood pressure still remains an essential cause of death and cardiovascular morbidity worldwide. Adequate control of hypertension in Slovakia and also in the world is not satisfactory. There is still a notable group of patients who do not notice their disease, or if they do, are not treated. Resistant hypertension presents an especially serious problem, because blood pressure control in this group of patients is most problematic. A variability of blood pressure during 24 hours occurs, and there is a decline in nocturnal values about 10-20% compared to daytime. Absence of physiological nocturnal fall of blood pressure in hypertensive patients is associated with target organ damage and according the results of some trials, also with a higher cardiovascular mortality. Administration of antihypertensive drugs at bedtime could modify a pathological diurnal rhythm, and thus lead to a better blood pressure control. A positive effect of bedtime administration of antihypertensive drugs on the nocturnal fall of blood pressure has been documented in some important clinical trials. Available data has suggested that higher nocturnal decline of blood pressure in nodippers reached by a correct titration and dosage of antihypertensive treatment could improve prognosis. Results of available clinical trials which evaluate a prognostic significance of blood pressure are not in this consideration unified. However, there is still a lack of valid evidence that pharmacological correction of abnormal blood pressure variability is associated with a better prognosis, and thus emphasises the need for further interventional studies.

Keywords: resistant hypertension, dipping, nondipping, diurnal rhythm, ambulatory blood pressure monitoring, chronotherapy