Via practica 6/2021
Adipozopatická dyslipidémia
MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., MPH
Obezita (adipozita) môže viesť k patogénnym reakciám adipocytov a tukového tkaniva (adipozopatii). Adipozopatia vedie k abnormálnym hodnotám cirkulujúcich lipidov a lipoproteínov s rozvojom aterogénnej dyslipidémie – rizikového faktora aterosklerózou podmienených kardiovaskulárnych ochorení. Charakteristickým znakom dyslipidémie pri obezite/diabezite je kluster kvantitatívnych i kvalitatívnych zmien v metabolizme lipidov a lipoproteínov, ktoré vedú k zvýšenej aterogenicite plazmy. Zameranie sa na komplex adipozopatickej dyslipidémie predstavuje rozšírenie terapeutických cieľov. V manažmente tejto dyslipidémie by sme mali využiť všetky dostupné možnosti – ideálne kombináciu netradičného a tradičného manažmentu. Blízkou budúcnosťou v kombinačnej hypolipidemickej liečbe sú selektívne PPARα modulátory, trochu vzdialenejšou budúcnosťou bude liečba zameraná priamo na metabolizmus lipoproteínov bohatých na triacylglyceroly. Tieto možnosti predstavujú novú príležitosť na redukciu kardiovaskulárneho rizika ovplyvnením komplexu adipozopatickej/aterogénnej dyslipidémie.
Kľúčové slová: adipozopatická dyslipidémia, tradičný manažment, netradičný manažment, budúcnosť farmakoterapie
Adiposopathic dyslipidaemia
Obesity (adiposity) can lead to pathogenic reactions of adipocytes and adipose tissue (adiposopathy). Adiposopathy leads to abnormal levels of circulating lipids and lipoproteins with the development of atherogenic dyslipidemia – a risk factor for atherosclerosis-related cardiovascular disease. A characteristic feature of dyslipidemia in obesity/diabesity is a cluster of quantitative and qualitative changes in lipid and lipoprotein metabolism, which lead to increased plasma atherogenicity. Focusing on the adiposopathic dyslipidemia complex represents an extension of therapeutic goals. In the management of atherogenic dyslipidaemia, we should use all available options – an ideal combination of non-traditional and traditional management. Selective PPARα modulators are a near future in combination hypolipidemic therapy, and a slightly more distant future will focus on the metabolism of triacylglycerol-rich lipoproteins. These options represent a new opportunity to reduce cardiovascular risk by affecting the adiposopathic/atherogenic dyslipidemia complex.
Keywords: adiposopathic dyslipidemia, traditional management, non-traditional management, the future of pharmacotherapy