Vaskulárna medicína 2/2015

Liečba kritickej končatinovej ischémie prostaglandínom E1

doc. MUDr. Ľudovít Gašpar, CSc., doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., prof. MUDr. Viera Štvrtinová, PhD., MUDr. Denisa Čelovská, PhD., MUDr. Andrea Komorníková, MUDr. Ewald Ambrózy, PhD., MUDr. Matej Bendžala, PhD.

Pokročilé periférne artériové obliteratívne ochorenie dolných končatín s prejavmi kritickej končatinovej ischémie (KKI) významne znižuje kvalitu života postihnutých a je tiež spojené s častou potrebou amputácií. Zlé hojenie amputačných kýpťov je nezriedka potenciované tiež komorbiditami, predovšetkým diabetom. Cieľom tejto retrospektívnej štúdie bolo zhodnotiť efekt prostaglandínov v liečbe pacientov s KKI bez možnosti revaskularizácie. Súbor pozostával zo 67 pacientov (34 mužov a 33 žien) s priemerným vekom 71 ± 10,7 rokov, pričom diabetes mellitus malo 37 osôb (55,2 %). Prostaglandín E1 (alprostadil) bol podávaný v dávke 40 μg v infúzii 250 ml fyziologického roztoku v trvaní dvoch hodín dvakrát denne počas 2 týždňov. V priebehu sledovaného obdobia v trvaní 5,5 roka (I/2009 – VII/2014) 23 pacientov (34,3 %) podstúpilo amputáciu, z nich 17 nízku a 6 vysokú. 27 pacientov (40,3 %) zomrelo, pričom mortalita bola vyššia u diabetikov, u pacientov po predchádzajúcej amputácii a u pacientov, ktorí neboli liečení statínmi. Pacienti s KKI bez možnosti revaskularizácie majú napriek liečbe prostaglandínom El (alprostadil) celkovo zlú prognózu z aspektu amputácií a prežívania. Naše výsledky poukazujú na to, že zo strednodobej prognózy liečba prostaglandínom E1 síce redukuje nevyhnutnosť amputácií, avšak celková vysoká mortalita nie je touto liečbou priaznivo ovplyvnená.

Kľúčové slová: kritická končatinová ischémia (KKI), liečba prostaglandínmi, alprostadil, amputácie, prognóza.

Treatment of critical limb ischemia with prostaglandin E1

Peripheral arterial obliterative disease in advanced stages with critical limb ischemia (CLI) is a major disabling complication with frequent need of amputations. The poor and slow wound healing is often aggravated by the frequent comorbidity of foot ulcers with diabetes mellitus. The purpose of this retrospective study was to investigate the impact of prostaglandins in the treatment of patients with CLI and without possibility of revascularization. The study group consisted of 67 patients (34 male and 33 female), mean age 71 ± 10.7 years, diabetes mellitus was present in 37 subjects (55.2 %). Prostaglandin E1 (alprostadil) was applied with doses of 40 μg bid over 2 hours for 2 weeks. During the total follow-up period of 5.5 years (I/2009 – VII/2014) 23 patients (34.3 %) underwent amputation (17 minor and 6 high). There were 27 deaths (40.3 %), mortality was higher in diabetics, in patients who have undergone an amputation and in patients without statin medication. Patients with CLI and lacking options for revascularization have despite treatment with prostaglandin E1 (alprostadil) a poor prognosis, with high amputation and mortality rates. Our results indicate, that although in the medium-term prognosis, treatment with prostaglandin E1 is reducing the need for amputations, the overall high mortality is not favourably affected by this treatment.

Keywords: critical limb ischemia (CLI), prostaglandin treatment, alprostadil, amputations, prognosis.