Slovenská chirurgia 3/2023
Súčasné možnosti multidisciplinárnej liečby karcinómu pažeráka
MUDr. Monika Miklóšová, MUDr. Ivan Kováč, PhD., doc. MUDr. Jozef Belák, PhD.
Karcinóm pažeráka je 8. najčastejšou malignitou na svete s odhadovaným výskytom 456 000 nových prípadov ročne a takmer 17 000 prípadov iba v USA, čo predstavuje 3,2 % všetkých malignít. Dramatický nárast incidencie je detegovaný prevažne u pacientov mužského pohlavia vo veku nad 50 rokov. Skvamocelulárny karcinóm pažeráka (SCC) je celosvetovo prevládajúcim histologickým typom (87 %), zatiaľ čo adenokarcinóm (AC) je dominantným typom vo vyspelých krajinách (11 %). Karcinóm pažeráka je často diagnostikovaný v pokročilých štádiách, hlavným dôvodom je nedostatok skorých klinických príznakov. Progredujúca dysfágia je prejavom už lokálne pokročilého ochorenia, pri ktorom je plne indikovaná neoadjuvantná chemorádioterapia. Karcinóm pažeráka predstavuje najčastejšiu indikáciu na subtotálnu alebo totálnu ezofagektómiu. Samotné chirurgické výkony na pažeráku sú veľmi špecifické. Pažerák patrí k jedným z najťažšie prístupných orgánov gastrointestinálneho traktu, samotný chirurgický výkon je náročný a zaťažujúci pre pacienta, keďže si často vyžaduje dvoj alebo trojdutinový prístup. Rekonštrukcia po ezofagektómii s vytvorením anastomózy pomocou vhodného transponátu (žalúdok, tenké alebo hrubé črevo) a jeho mobilizácia sú radené k technicky náročným výkonom. Novovytvorená anastomóza je ohrozená ischémiou pri nedostatočnom cievnom zásobení. Pooperačné komplikácie v zmysle dehiscencie anastomózy majú pre pacientov letálne následky. Adekvátna predoperačná príprava v zmysle aplikácie preparátov enterálnej a parenterálnej výživy je nevyhnutná na zabezpečenie metabolickej rovnováhy. Karcinóm pažeráka je 6. najčastejšou príčinou úmrtia na malignitu. Celková mortalita predstavuje 5,3 %. Táto prehľadová štúdia sa zaoberá hlavne etiológiou, diagnostikou a liečbou karcinómu pažeráka a zdôrazňuje potrebu rozvoja metód skorej detekcie a predikcie za účelom zlepšenia prognózy a zníženia mortality.
Kľúčové slová: karcinóm pažeráka, endoskopická mukózna resekcia, en-block ezofagektómia, neoadjuvantná chemorádioterapia
Current possibilities of multidisciplinary treatment of esophageal cancer
Esophageal carcinoma is the 8th most common malignancy in the world with an estimated 456,000 new cases per year and nearly 17,000 cases in the USA alone, accounting for 3.2% of all malignancies. A dramatic increase in incidence is detected mainly in male patients over the age of 50. Esophageal squamous cell carcinoma (SCC) is the predominant histological type worldwide (87%), while adenocarcinoma (AC) is the dominant type in developed countries (11%). Esophageal carcinoma is often diagnosed as local advanced stage, the main reason being the lack of early clinical symptoms. Progressive dysphagia is a manifestation of already locally advanced disease, in which neoadjuvant chemoradiotherapy is fully indicated. Esophageal carcinoma is the most common indication for subtotal or total esophagectomy. The surgical procedures on the esophagus are very specific. The esophagus is one of the most difficult organs to access of the gastrointestinal tract, the surgical procedure itself is difficult and burdensome for the patient, as it often requires a two- or three-cavity approach. Reconstruction after esophagectomy with the creation of an anastomosis using a suitable transponate (stomach, small or large intestine) and its mobilization are classified as technically demanding procedures. The newly constructed anastomosis is risky to ischemia in case of insufficient vascular supply. Postoperative complications in terms of anastomotic dehiscence have fatal consequences for patients. Adequate preoperative preparation in terms of the application of enteral and parenteral nutrition preparations is essential to ensure metabolic balance. Esophageal cancer is the 6th most common cause of death from malignancy. The total mortality is 5.3%. This review study mainly deals with the etiology, diagnosis and treatment of esophageal cancer and emphasizes the need to develop early detection and prediction methods in order to improve prognosis and reduce mortality.
Keywords: esophageal cancer, endoscopic mucosal resection, en-block esophagectomy, neoadjuvant chemoradiotherapy
