Slovenská chirurgia 3-4e/2024
Subdurálny hygróm po dekompresívnej kraniektómii – retrospektívna analýza rizikových faktorov
MUDr. Kamil Knorovský, doc. MUDr. Vladimír Kaťuch, PhD., MBA, MUDr. Ján Bánoci, MUDr. Rastislav Grega, MUDr. Veronika Magočová, MUDr. Vladimír Sabo, MUDr. Michal Orlický, PhD., MBA, doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc., MPH, mim. prof., Mgr. Peter Kolarčik, PhD.
Úvod: Dekompresívna kraniektómia je život zachraňujúci zákrok zameraný na zníženie intrakraniálneho tlaku spôsobeného traumatickými, alebo netraumatickými príčinami. Tento operačný zákrok významne znižuje mortalitu a morbiditu pacientov. Napriek tomu je spojený s vysokou mierou komplikácií, pričom subdurálny hygróm sa vyskytuje u 30 − 34 % pacientov a má nezanedbateľný vplyv na výsledný stav pacientov. Metodika: Cieľom tejto retrospektívnej štúdie bolo identifikovať rizikové faktory rozvoja subdurálneho hygrómu u pacientov po dekompresívnej kraniektómii. Analyzovali sme údaje 184 pacientov, ktorí podstúpili tento zákrok na našom pracovisku v období od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2022. Sledovali sme parametre vstupnej diagnózy, technické aspekty dekompresívnej kraniektómie, pooperačné komplikácie a demografické údaje pacientov. Výsledky: Štatistická analýza preukázala, že medzi rizikové faktory pre rozvoj subdurálneho hygrómu patria väčší anterio-posteriórny priemer kraniektómie, rozsiahlejšie poškodenie mozgu iniciálnym inzultom, prítomnosť krvi v komorovom systéme, pooperačná herniácia mozgu cez kraniektomický otvor a nález fisúr a impresií lebky. Záver: Vzhľadom na výsledky našej retrospektívnej analýzy možno konštatovať polyfaktoriálnu etiológiu vzniku subdurálnych hygrómov po dekompresívnych kraniektómiách.
Kľúčové slová: hygróm, intrakraniálna hypertenzia, dekompresívna kraniektómia, rizikové faktory
Subdural hygroma after decompressive craniectomy – a retrospective analysis of risk factors
Introduction: Decompressive craniectomy is a life-saving procedure aimed at reducing intracranial pressure caused by traumatic, or non-traumatic causes. This surgical procedure significantly reduces patient mortality and morbidity. However, it is associated with a high complication rate, with subdural hygroma occurring in 30-34% of patients and having a significant impact on patient outcome. Methods: The aim of this retrospective study was to identify risk factors for the development of subdural hygroma in patients after decompressive craniectomy. We analyzed data from 184 patients who underwent this procedure at our institution between January 1, 2018 and December 31, 2022. We monitored the parameters of the initial diagnosis, technical aspects of decompressive craniectomy, postoperative complications, and patient demographics. Results: Statistical analysis demonstrated that risk factors for the development of subdural hygroma include a larger anteroposterior diameter of the craniectomy, more extensive brain damage from the initial insult, the presence of blood in the ventricular system, postoperative herniation of the brain through the craniectomy opening, and the presence of fissures and impressions of the skull. Conclusion: Considering the results of our retrospective analysis, a polyfactorial etiology of the development of subdural hygromas after decompressive craniectomies can be stated.
Keywords: hygroma, intracranial hypertension, decompressive craniectomy, risk factors
