Slovenská chirurgia 3-4e/2024

Spondylolistéza – porovnanie vplyvu redukcie a operačného prístupu na pooperačný výsledok

MUDr. Martin Cmorej, MUDr. Peter Durny, PhD., MUDr. Michal Šproch, doc. MUDr. Vladimír Kaťuch, PhD., MBA, prof. MUDr. Branislav Kolarovszki, PhD., MBA

Úvod: Spondylolistéza je jednou z najčastejších porúch chrbtice. Zatiaľ čo diagnóza spondylolistézy sa v posledných rokoch zmenila len málo, v jej liečbe došlo k významnému pokroku. Liečba začína neinvazívnymi metódami, ale po neúspechu konzervatívnej terapie je indikovaný chirurgický zákrok. Optimálny chirurgický prístup zostáva predmetom kontroverzií. Vedecké štúdie neposkytujú jasný konsenzus o type chirurgického prístupu, ani o tom, či je redukcia spondylolistézy lepšia metóda v porovnaní s fúziou in situ z hľadiska klinických výsledkov, spinopelvických parametrov a pooperačnej kvality života. Materiál a metódy: Naša retrospektívna štúdia skúma a porovnáva rádiologické a klinické parametre pred operáciou, 3, 6 a 12 mesiacov po operácii, so zameraním na chirurgický prístup a mieru redukcie spondylolistézy u pacientov, ktorí podstúpili lumbálnu medzitelovú fúziu medzi rokmi 2017 a 2022 na neurochirurgickej klinike. U každého pacienta sa v danom kontrolnom období realizuje Oswestry Disability Index (ODI) a RTG kontrolná snímka. Celkový počet pacientov je 183, rozdelených do troch hlavných skupín: pacienti, ktorí podstúpili jedno a dvojsegmentovú operáciu cez transforaminálny prístup s redukciou spondylolistézy o viac ako 50 % (redukované spondylolistézy), druhú skupinu tvorili pacienti, ktorí podstúpili jedno a dvojsegmentovú operáciu cez transforaminálny prístup s redukciou menšou ako 50 % (neredukované spondylolistézy), a tretiu skupinu tvorili pacienti, ktorí podstúpili jedno a dvojsegmentovú fúznu operáciu ALIF alebo LLIF s redukciou spondylolistézy o viac ako 50 %. Porovnali sme vplyv redukcie a chirurgického prístupu na výsledné zmeny v sagitálnej rovnováhe, pričom sme sa zamerali najmä na lumbálnu lordózu. Podrobne sme tiež skúmali pooperačné zmeny kvality života vyjadrené Oswestry Disability Indexom. Výsledky: Výsledky našej štúdie ukazujú, že pri porovnaní pacientov, ktorí podstúpili operáciu pomocou operačnej techniky TLIF, dosiahnuté priemerné zlepšenie lumbálnej lordózy v skupine s redukciou spondylolistézy o viac ako 50 % bolo 2,2°. Naopak, zhoršenie lumbálnej lordózy v priemere o -3,3° bolo v skupine pacientov, ktorí boli operovaní technikou TLIF s redukciou spondylolistézy menšou ako 50 %. Pri porovnávaní predoperačných a pooperačných ODI sme zaznamenali priemerné zníženie hodnoty o 41 % u pacientov bez redukcie spondylolistézy a 49 % u pacientov s redukciou spondylolistézy. V ďalšej časti štúdie sme porovnali výsledky u pacientov, u ktorých bola realizovaná redukcia spondylolistézy o viac ako 50 %, na základe chirurgického prístupu, v dvoch skupinách: pacienti, ktorí podstúpili operáciu operačnou technikou ALIF alebo LLIF prístup, a pacienti, ktorí podstúpili operačný výkon TLIF. Čo sa týka lumbálnej lordózy, dosiahli sme pozitívnu korekciu v oboch skupinách, s výraznejším zlepšením v skupine ALIF/LLIF (4°) v porovnaní so skupinou TLIF (2,2°). Pooperačné zníženie ODI skóre bolo porovnateľné medzi oboma skupinami, so 49 % znížením v skupine TLIF a so 48 % v skupine ALIF/LLIF. Pri rozdelení pacientov podľa klasifikácie Marchettiho-Bartolozziho v skupine pacientov s vývojovou spondylolistézou máme vyššie zastúpenie pacientov operovaných prednými a bočnými prístupmi. Pri tomto type spondylolistézy sme najvýraznejšiu pozitívnu korekciu dosiahli v skupine ALIF/LLIF o 4,75°, nasledované redukovanou spondylolistézou operovanou technikou TLIF o 1,33°. Zhoršenie pooperačnej lumbálnej lordózy v porovnaní s predoperačnou hodnotou bolo namerané v skupine pacientov operovaných operačným prístupom TLIF bez redukcie spondylolistézy o -2,75°. Naopak, v skupine získaných spondylolistéz bolo vyššie zastúpenie pacientov operovaných zadnými transforaminálnymi prístupmi. Aj pri tomto type spondylolistézy boli dosiahnuté pozitívne korekcie v dvoch skupinách, ALIF/LLIF o 1,6° TLIF s redukciou spondylolistézy o 3,0° a zhoršenie pooperačnej lumbálnej lordózy v skupine TLIF bez redukcie spondylolistézy o -4,0°. Záver: Výsledky retrospektívnej štúdie ukazujú, že pacienti, ktorí podstúpili redukciu spondylolistézy väčšiu ako 50 %, zaznamenali významnejšie zlepšenie v lumbálnej lordóze, ako aj v pooperačnej kvalite života, vyjadrenej pomocou ODI, v porovnaní s pacientmi s redukciou spondylolistézy o menej ako 50 %. Medzi pacientmi s výraznejšou redukciou spondylolistézy sa dosiahla väčšia korekcia lumbálnej lordózy pri použití techník ALIF alebo LLIF, ako u pacientov po operácii TLIF. Pooperačné zmeny v ODI skóre medzi týmito dvoma skupinami však nepreukázali významné rozdiely.

Kľúčové slová: spondylolistéza, redukcia spondylolistézy, MIS-TLIF, ALIF, LLIF

Spondylolisthesis – comparison of the effect of reduction and operative approach on postoperative outcome

Introduction: Spondylolisthesis is one of the most common spinal disorders. While the diagnosis of spondylolisthesis has changed little in recent years, significant progress has been made in its treatment. Treatment begins with noninvasive methods, but surgery is indicated after the failure of conservative therapy. The optimal surgical approach remains controversial. Scientific studies do not provide a clear consensus on the type of surgical approach or on whether spondylolisthesis reduction is a better method compared to in situ fusion in terms of clinical outcomes, spinopelvic parameters, and postoperative quality of life. Material and methods: Our retrospective study examines and compares radiological and clinical parameters preoperatively, 3, 6, and 12 months postoperatively, focusing on the surgical approach and spondylolisthesis reduction rate in patients who underwent lumbar interbody fusion between 2017 and 2022 at the Department of Neurosurgery. Each patient underwent Oswestry Disability Index (ODI) and X-ray examination during the followup period. The total number of patients was 183, divided into three main groups: patients who underwent one- and two-segment surgery via the transforaminal approach with a reduction of spondylolisthesis by more than 50% (reduced spondylolisthesis); the second group consisted of patients who underwent one- and two-segment surgery via the transforaminal approach with a reduction of less than 50% (undistributed spondylolisthesis); and the third group consisted of patients who underwent one- and two-segment fusion surgery ALIF or LLIF with a reduction of spondylolisthesis by more than 50%. We compared the effect of reduction and surgical approach on the resulting changes in sagittal balance, focusing mainly on lumbar lordosis. We also examined in detail the postoperative changes in quality of life expressed by the Oswestry Disability Index. Results: The results of our study show that when comparing patients who underwent surgery using the TLIF surgical technique, the average improvement in lumbar lordosis in the group with a reduction of spondylolisthesis by more than 50% was 2.2°. Conversely, the deterioration of lumbar lordosis by an average of -3.3° was in the group of patients who underwent surgery using the TLIF technique with less than 50% reduction of spondylolisthesis. When comparing preoperative and postoperative ODIs, we noted an average decrease of 41% in patients without reduction of spondylolisthesis and 49% in patients with reduction of spondylolisthesis. In the next part of the study, we compared the results in patients who underwent a reduction of spondylolisthesis by more than 50%, based on the surgical approach, in two groups: patients who underwent surgery using the ALIF or LLIF surgical technique and patients who underwent the TLIF surgical procedure. Regarding lumbar lordosis, we achieved positive correction in both groups, with a more significant improvement in the ALIF/LLIF group (4°) compared to the TLIF group (2.2°). The postoperative reduction in ODI score was comparable between both groups, with a 49% reduction in the TLIF group and a 48% reduction in the ALIF/LLIF group. When dividing patients according to the Marchetti-Bartolozzi classification, we have a higher representation of patients operated on by anterior and lateral approaches in the group of patients with developmental spondylolisthesis. In this type of spondylolisthesis, we achieved the most significant positive correction in the ALIF/LLIF group by 4.75°, followed by reduced spondylolisthesis operated by the TLIF technique by 1.33°. The deterioration of postoperative lumbar lordosis compared to the preoperative value was measured in the group of patients operated on by the TLIF surgical approach without spondylolisthesis reduction by -2.75°. On the contrary, in the group of acquired spondylolisthesis, there was a higher representation of patients operated by posterior transforaminal approaches. Also, in this type of spondylolisthesis, positive corrections were achieved in two groups, ALIF/LLIF by 1.6° TLIF with spondylolisthesis reduction by 3.0° and worsening of postoperative lumbar lordosis in the TLIF group without spondylolisthesis reduction by -4.0°. Conclusion: The results of the retrospective study show that patients who underwent spondylolisthesis reduction of more than 50% experienced a more significant improvement in lumbar lordosis and postoperative quality of life, expressed by ODI, compared with patients with spondylolisthesis reduction of less than 50%. Among patients with more significant spondylolisthesis reduction, greater correction of lumbar lordosis was achieved using ALIF or LLIF techniques than in patients after TLIF surgery. However, postoperative changes in ODI scores between the two groups did not show significant differences.

Keywords: spondylolisthesis, reduction of spondylolisthesis, MIS-TLIF, ALIF, LLIF