Psychiatria pre prax 2/2006

Zvládanie akútneho psycho-motorického nepokoja a agresivity pacienta

MUDr. Marek Zelman, MUDr. Karol Hollý, Mgr. Helena Bračoková

Základom každej správnej starostlivosti o rizikových pacientov a predchádzania potencionálnych agresívnych incidentov je dobré klinické vyšetrenie pacienta, ktoré je nevyhnutnou zručnosťou každého liečebného tímu. Zmena spoločenského systému u nás (zrušenie trestného činu príživníctva, odstránenie nútenej protialkoholickej liečby na základe výmeru ONV, sprísnenie nedobrovoľného zadržania, chýbanie legislatívy riešiacej rozhranie medzirezortných kompetencií – ministerstiev zdravotníctva, spravodlivosti a vnútra...) a proces deinštitucionalizácie predstavuje vyšší počet potencionálne rizikových pacientov v spoločnosti, z ktorých niektorí nie sú v riadnej psychiatrickej starostlivosti. Podľa Clunings Inquiry (12) sú v psychiatrických zariadeniach okrem chýbajúcich lôžok pre tieto prípady nasledovné nedostatky: je málo konzultujúcich supervízorov, viazne výmena informácií medzi členmi tímov a ďalšími dôležitými osobami (medzirezortná spolupráca) vrátane príbuzných, personál je nedostatočne školený v stanovení rizika, nevhodné priestory a nedostatočný počet personálu. Bezpečné (pre všetkých zúčastnených), zvládanie situácií, v ktorých dochádza k ohrozeniu zdravia alebo života pacienta samotného či jeho okolia, je v psychiatrickej praxi nevyhnutnosťou a navyše je potrebné venovať mu zvýšenú pozornosť i z hľadiska forenzného, z pohľadu ochrany práv a dôstojnosti pacienta a v neposlednom rade i pre riziko posilňovania negatívneho image psychiatrie pri medializácii prípadných incidentov.

Zvládanie akútneho psycho-motorického nepokoja a agresivity pacienta

Základom každej správnej starostlivosti o rizikových pacientov a predchádzania potencionálnych agresívnych incidentov je dobré klinické vyšetrenie pacienta, ktoré je nevyhnutnou zručnosťou každého liečebného tímu. Zmena spoločenského systému u nás (zrušenie trestného činu príživníctva, odstránenie nútenej protialkoholickej liečby na základe výmeru ONV, sprísnenie nedobrovoľného zadržania, chýbanie legislatívy riešiacej rozhranie medzirezortných kompetencií – ministerstiev zdravotníctva, spravodlivosti a vnútra...) a proces deinštitucionalizácie predstavuje vyšší počet potencionálne rizikových pacientov v spoločnosti, z ktorých niektorí nie sú v riadnej psychiatrickej starostlivosti. Podľa Clunings Inquiry (12) sú v psychiatrických zariadeniach okrem chýbajúcich lôžok pre tieto prípady nasledovné nedostatky: je málo konzultujúcich supervízorov, viazne výmena informácií medzi členmi tímov a ďalšími dôležitými osobami (medzirezortná spolupráca) vrátane príbuzných, personál je nedostatočne školený v stanovení rizika, nevhodné priestory a nedostatočný počet personálu. Bezpečné (pre všetkých zúčastnených), zvládanie situácií, v ktorých dochádza k ohrozeniu zdravia alebo života pacienta samotného či jeho okolia, je v psychiatrickej praxi nevyhnutnosťou a navyše je potrebné venovať mu zvýšenú pozornosť i z hľadiska forenzného, z pohľadu ochrany práv a dôstojnosti pacienta a v neposlednom rade i pre riziko posilňovania negatívneho image psychiatrie pri medializácii prípadných incidentov.