Psychiatria pre prax 5/2004
Nefarmakologické možnosti ovplyvnenia porúch kognitívnych funkcií a sociálnych spôsobilostí pri schizofrénii
Klinická prax prináša nesporné dôkazy o tom, že len biologická-psychofarmakologická liečba nestačí odstrániť, prípadne znížiť na minimum všetky symptómy schizofrénie, vrátane kognitívneho deficitu. V súčasnosti prevláda názor, že postupy dynamickej psychoterapie sú v liečbe schizofrénie neúčinné až škodlivé. Efekt postupov podpornej (suportívnej) psychoterapie je mierny, ale významnejší z hľadiska zníženia rizika relapsu ochorenia. Z výsledkov viacerých štúdií vyplynulo, že v liečbe a doliečovaní ochorení z okruhu schizofrénie má najväčší význam kombinácia biologickej – psychofarmakologickej liečby spolu so psychosociálnymi, t.j. kognitívne-behaviorálnymi postupmi zameranými na nácvik sociálnych spôsobilostí a psychoedukačnými programami, ktoré sú zamerané na rodinu ako celok.
Nefarmakologické možnosti ovplyvnenia porúch kognitívnych funkcií a sociálnych spôsobilostí pri schizofrénii
Klinická prax prináša nesporné dôkazy o tom, že len biologická-psychofarmakologická liečba nestačí odstrániť, prípadne znížiť na minimum všetky symptómy schizofrénie, vrátane kognitívneho deficitu. V súčasnosti prevláda názor, že postupy dynamickej psychoterapie sú v liečbe schizofrénie neúčinné až škodlivé. Efekt postupov podpornej (suportívnej) psychoterapie je mierny, ale významnejší z hľadiska zníženia rizika relapsu ochorenia. Z výsledkov viacerých štúdií vyplynulo, že v liečbe a doliečovaní ochorení z okruhu schizofrénie má najväčší význam kombinácia biologickej – psychofarmakologickej liečby spolu so psychosociálnymi, t.j. kognitívne-behaviorálnymi postupmi zameranými na nácvik sociálnych spôsobilostí a psychoedukačnými programami, ktoré sú zamerané na rodinu ako celok.
