Psychiatria pre prax 2/2012

Je možná farmakogenetická predikcia terapeutickej účinnosti paroxetínu?

MUDr. Martina Čižmáriková, PhD., MUDr. Jozef Dragašek, PhD., MUDr. Zuzana Vidová, MUDr. Silvia Žofčáková, MUDr. Silvia Kitková, prof. MVDr. Ján Mojžiš, CSc.

Variabilita odpovede na antidepresíva môže byť spojená s dostupnosťou lieku k cieľovej štruktúre. P-glykoproteín (P-gp) nachádzajúci sa v hematoencefalickej bariére je kódovaný génom mnohopočetnej liekovej rezistencie 1 (MDR1) a pôsobí ako bunková efluxná pumpa. V našej práci sme skúmali možný vplyv polymorfizmu G2677T génu MDR1 vo vzťahu k terapeutickej účinnosti paroxetínu (substrát P-gp) u 50 pacientov s depresívnou poruchou. Na genotypizáciu bola použitá metóda PCR-RFLP (PCR-restriction fragment length polymorphism), ktorá stanovuje genotypy na základe tzv. polymorfizmov dĺžky reštrikčných fragmentov. Terapeutickú odpoveď sme hodnotili prostredníctvom Hamiltonovej hodnotiacej škály pre depresiu. Zlyhanie terapeutickej odpovede bolo signifikantne častejšie u nositeľov G alely (G vs. T: p = 0,018; TT vs. GG: p = 0.009; Fisherov presný resp. χ2 test). Naše výsledky poukazujú na možné ovplyvnenie terapeutickej efektivity paroxetínu uvedeným polymorfizmom.

Kľúčové slová: farmakogenetika, P-glykoproteín, paroxetín, antidepresívna liečba.

Is pharmacogenetic prediction of therapeutic efficacy of paroxetine possible?

Variability in antidepressant response may be linked to availability of the drug at the target side. P-glycoprotein (P-gp) located in the blood brain barrier is encoded by the multidrug resistance 1 (MDR1) gene and acts as a cellular efflux pump. We monitored the influence of G2677T polymorphism of MDR1 gene on therapeutic efficacy and tolerability of paroxetine (substrate of P-gp) in 50 depressive patients. PCR-restriction fragment length polymorphism was used for genotyping. Therapeutic response was evaluated using the Hamilton Rating Scale for Depression. A failure of therapeutic response was significantly more frequent in patients with G allele (G vs T: p=0,018; TT vs GG: p=0.009; Fisher exact or χ2test). We failed to show any evidence that G2677T polymorphism could influence the occurence of tested side effects of paroxetine. Our results demonstrate that G2677T/A polymorphism could play the role in inter-individual variability in therapeutic response to paroxetine.

Keywords: pharmacogenetics, P-glycoprotein, paroxetine, antidepressive therapy