Psychiatria pre prax 1/2005
Huntingtonova choroba a kognitívna porucha
doc. MUDr. Viera Kořínková, CSc.
Huntingtonova choroba (HCh) je autozomálne dominantne dedičná choroba so 100% penetranciou. Má variabilnú expresivitu – genómový imprinting, t.j. funkčnosť génu závisí od pohlavia rodiča. Relatívne neskorší vek začiatku a miernejší priebeh je pri prenose od matky. Mutácia je na krátkom ramienku 4. chromozómu. Ide o multiplikáciu CAG (cytozín, adenín, guanín) tripletu. Lokus bol zmapovaný v r. 1983 a gén izolovaný v roku 1993. Produktom mutácie je exces glutamínových sekvencií: 46–62 (norma je 11–34), na ktoré sa viaže proteín huntingtín a pravdepodobne v dôsledku poruchy jeho funkcie dochádza k neurodegenerácii. Selektívne sú apoptózou postihnuté GABA-ergické neuróny v podkôrových štruktúrach (v striáte). Dochádza k poruche spojenia n. caudatus-prefrontálny kortex a k relatívnej prevahe excitačných neuromediátorov. Klinickými prejavmi týchto zmien sú poruchy kôrových funkcií a typické motorické poruchy. Napriek nápadnosti príznakov často dochádza k diagnostickým omylom.
Huntingtonova choroba a kognitívna porucha
Huntingtonova choroba (HCh) je autozomálne dominantne dedičná choroba so 100% penetranciou. Má variabilnú expresivitu – genómový imprinting, t.j. funkčnosť génu závisí od pohlavia rodiča. Relatívne neskorší vek začiatku a miernejší priebeh je pri prenose od matky. Mutácia je na krátkom ramienku 4. chromozómu. Ide o multiplikáciu CAG (cytozín, adenín, guanín) tripletu. Lokus bol zmapovaný v r. 1983 a gén izolovaný v roku 1993. Produktom mutácie je exces glutamínových sekvencií: 46–62 (norma je 11–34), na ktoré sa viaže proteín huntingtín a pravdepodobne v dôsledku poruchy jeho funkcie dochádza k neurodegenerácii. Selektívne sú apoptózou postihnuté GABA-ergické neuróny v podkôrových štruktúrach (v striáte). Dochádza k poruche spojenia n. caudatus-prefrontálny kortex a k relatívnej prevahe excitačných neuromediátorov. Klinickými prejavmi týchto zmien sú poruchy kôrových funkcií a typické motorické poruchy. Napriek nápadnosti príznakov často dochádza k diagnostickým omylom.
