Pediatria pre prax 4/2017

Stridor u dieťaťa z pohľadu otorinolaryngológa

MUDr. Andrea Jovankovičová, PhD., MUDr. Ivona Klochanová, MUDr. Miroslav Ondriska

Východisko. Stridor je klinický symptóm, s ktorým sa otorinolaryngológ u detských pacientov stretáva relatívne často. Najčastejšou príčinou inspiračného a inspiračno-exspiračného stridoru je ochorenie hrtana, pričom v 45 – 75 % ide o laryngomaláciu. Stanovenie správnej diagnózy nie je u dieťaťa jednoduché pre veľkú rôznorodosť etiológie. Cieľom práce je prehľad etiológie stridoru so stanovením správneho manažmentu takéhoto dieťaťa. Súbor a metódy. Do súboru sme zaradili pacientov so symptomatológiou sťažené dýchanie – inspiračný alebo bifázický stridor, diagnostikovaných a riešených na Detskej ORL klinike DFNsP v Bratislave v období od januára 2011 do januára 2016, vekovej kategórie od narodenia do 19 rokov. Všetky deti podstúpili okrem základného otorinolaryngologického vyšetrenia laryngofibroskopiu v lokálnej anestézii. Zo štúdie boli vyradení pacienti so stridorom, ktorým počas otorinolaryngologického vyšetrenia bola odhalená iná príčina ťažkostí, ako ochorenie hrtana, deti so získanými chorobami hrtana – laryngitídy, kŕče hrtanových svalov, s traumou a cudzími telesami hrtana. Výsledky.Súbor obsahuje 539 pacientov. Najčastejšou príčinou stridoru bola laryngomalácia (81 %). Druhou najčastejšou diagnózou bola subglotická stenóza v 4 % a u 2 % detí zo súboru sme diagnostikovali parézu hlasiviek. Laryngofibroskopickým vyšetrením sme iba u 44 % pacientov stanovili diagnózu. 54 % pacientov vyžadovalo na odhalenie príčiny stridoru aj ďalšiu vyšetrovaciu metódu (ultrasonografické vyšetrenie hrtana, CT hrtana a hrudníka, prípadne laryngotracheoskopické vyšetrenie v celkovej anestézii). Záver. Diagnostika stridoru u detí je náročná. Každý pacient so stridorom by mal byť vyšetrený otorinolaryngológom. V diagnostike sa využívajú rôzne vyšetrovacie metódy, z ktorých dominantné postavenie má predovšetkým laryngofibroskopia. V nejasných prípadoch je toto vyšetrenie doplnené o laryngeálnu sonografiu, laryngotracheoskopiu v celkovej anestézii, prípadne CT krku a hrudníka.

Kľúčové slová: stridor, laryngeálna sonografia, laryngofibroskopia, laryngotracheobronchoskopia, CT vyšetrenie hrtana a hrudníka

Stridor in child from the perspective of otorhinolaryngologist

Background. Stridor is a common clinical symptom in children. The most common cause of inspiratory as well as inspiratory-expiratory stridor is a laryngeal disease, most specifically laryngomalacia occurring in 45 – 75% of cases. Determination of the correct diagnosis in children is rather difficult because of variety of etiology. The main goal of our work is to provide a complex overview of laryngeal diseases in children and their correct management. Patients and methods. Our study contains patients with inspiratory or inspiratory-exspiratory stridor diagnosed at the ORL Deparment in Children‘s hospital aged from 0 to 19 years of age. All children underwent laryngofibroscopy. Patients with stridor of nonlaryngeal causes, children with acquired diseases of the larynx – laryngitis, laryngeal spasms muscle trauma and foreign body larynx, were all excluded from the study. Results. 539 children patients were involved in our study. The most common cause of stridor was laryngomalacia (81%). The second most common diagnosis was subglottic stenosis in 4% cases, while vocal cord paralysis was diagnosed in 2% of the patients. Laryngofibroscopy revealed a correct diagnosis only in 44% of examined patients. 54% of them needed for definitive diagnosis other diagnostic methods (laryngeal ultrasonography, CT of larynx and chest or laryngotracheoscopy under general anesthesia). Conclusion. Diagnosis of stridor in children is complex and demanding. Various methods of diagnostics are used, while dominant position takes primarily laryngofibroscopy. In unclear cases is this examination accompanied by laryngeal sonography, laryngotracheoscopy in general anesthesia or CT of neck and chest.

Keywords: stridor, laryngeal ultrasonography, laryngofibroscopy, laryngotracheobronchoscopy, CT of larynx and chest