Onkológia 5/2008
RÁDIOTERAPIA KARCINÓMU PROSTATY
Rádioterapia spolu s radikálnou prostatektómiou, pozorným sledovaním a hormonálnou liečbou predstavuje základnú liečebnú modalitu karcinómu prostaty. V podobe externej rádioterapie alebo brachyterapie, samostatne alebo v kombinácii s inými modalitami, poskytuje kuratívnu možnosť pre pacientov s ochorením bez metastáz. Konformná rádioterapia umožňuje zmenšiť objem ožiarených zdravých tkanív a tým znížiť toxicitu liečby. Plánovanie konformnej rádioterapie sa opiera o rozsiahly klinický výskum a má dobre definovaný štandardný postup. Viaceré otázky v rádioterapii zostávajú otvorené a sporné. Je to najmä porovnanie dlhodobých výsledkov modernej rádioterapie a prostatektómie, klinický význam ďalšieho zvyšovania konformity ožarovania pomocou rádioterapie s modulovanou intenzitou a lokalizácie cieľa, význam eskalácie dávky žiarenia v jednotlivých prognostických skupinách, optimálna frakcionácia pri predpokladanom nízkom pomere α/β, rozsah ožarovaného objemu, najmä ožarovanie panvových lymfatických uzlín, časovanie a trvanie deprivácie androgénov v jednotlivých rizikových skupinách, indikácia pooperačnej a záchrannej rádioterapie a relatívna efektivita brachyterapie.
Kľúčové slová: karcinóm prostaty, rádioterapia, deprivácia androgénov
RADIOTHERAPY PROSTATE CANCER
Radiotherapy, radical prostatectomy, watchful waiting and hormonal therapy are the basic treatment modalities for prostate cancer. External beam radiotherapy and brachytherapy alone or in combination with other means of treatment represents curative option for nonmetastatic disease. Conformal radiotherapy improves toxicity profile by reduction of volumes of irradiated normal tissues. Conformal radiotherapy planning is based on extensive clinical research and is well understood and standardized. There are some unresolved questions and controversies in prostate cancer radiotherapy. The most predominant are as follows: long term treatment outcomes with prostatectomy versus modern radiotherapy, the clinical value of intensity modulated radiotherapy and target localization, dose escalation in various prognostic groups, optimal fractionation in presumed low α/β ratio, volumes to be irradiated, mainly the role of pelvic irradiation, timing and duration of androgen deprivation therapy in various risk groups, indication of postoperative and salvage radiotherapy and relative efficacy of brachytherapy.
Keywords: prostate cancer, radiotherapy, androgen deprivation
