Onkológia 1/2024
Lymfóm z plášťových buniek
Lymfóm z plášťových buniek (MCL, angl. mantle cell lymphoma) vzniká malígnou transformáciou z plášťových B-lymfocytov okolia germinálneho centra lymfatickej uzliny. Medzi jeho charakteristické vlastnosti patrí, že nie je vyliečiteľný konvenčnou chemoterapiou, po určitom intervale remisie dochádza k recidíve a spravidla má agresívny priebeh správania, v minulosti s mediánom celkového prežívania (OS) tri roky. Ide o heterogénne ochorenie, ktoré má niekoľko histologických typov s rôznou prognózou a len u malého počtu pacientov má indolentný priebeh, ktorý nevyžaduje okamžitú liečbu. V súčasnosti je štandardom liečby pre mladých fit pacientov komplexná chemoimunoterapia vrátane vysokodávkovanej chemoterapie s podporou autológnymi kmeňovými bunkami krvotvorby a zaradenie udržiavacej monoterapie monoklonovými protilátkami, a dokáže tak predĺžiť celkové prežívanie o 5 až 10 rokov. Ďalšie predĺženie PFS (prežívanie bez progresie) a OS je možné dosiahnuť poznaním mikroprostredia tumoru, prognostických faktorov, génových aberácií a signálnych ciest, ktoré vedie k vývoju exaktnej cielenej liečby (targeted therapy) novými molekulami zo skupín, ako sú: proteazómové inhibítory, blokátory CDK (cyklín dependentnej kinázy), serín/treonín a tyrozínkinázy, PI3K/AKT (fosfatidylinozitol 3-kinázy, serín/treonín AKT kinázy), mTOR (mammalian target of rapamycín), HDAC (histónových deacetyláz), HSP90 (heat shock protein), mimetiká BH3 (BCL-2 homology domain 3), IMIDs a ďalšie. Nové cielené lieky s obmedzeným spektrom nežiaducich účinkov ponúkajú možnosť lepších terapeutických výsledkov, a to aj u staršej vekovej skupiny ≥ 65 rokov a unfit pacientov. Je pravdepodobné, že ich zaradenie do komplexnej liečby MCL zmení celú štruktúru doterajšieho terapeutického plánu v prospech pacienta s ďalším predĺžením intervalu remisie, PFS a OS.
Kľúčové slová: lymfóm z plášťových buniek, chemoimunoterapia, cielená liečba, udržiavacia liečba, inhibítory Brutonovej tyrozínkinázy
Mantle cell lymphoma
Mantle cell lymphoma (MCL) arises from malignant transformation of mantle B-lymphocytes around the germinal center of the lymph node. Its characteristic features include that it is not curable with conventional chemotherapy, relapses after a certain interval of remission, and generally has an aggressive course of behavior, with a median overall survival (OS) of 3 years in the past. It is a heterogeneous disease that has several histological types with different prognosis and only in a small number of patients it has an indolent course that does not require immediate treatment. Today, the standard of treatment for young fit patients is complex chemoimmunotherapy, including high-dose chemotherapy with autologous hematopoietic stem cells support and the inclusion of maintenance monotherapy with monoclonal antibodies, which can prolong overall survival by 5 to 10 years. Further prolongation of PFS (progression-free survival) and OS can be achieved by knowing the tumor microenvironment, prognostic factors, gene aberrations, and signaling pathways, which leads to the development of exact targeted therapy with new molecules from groups such as: proteasome inhibitors, CDK blockers (cyclin dependent kinase), serine/threonine and tyrosine kinases, PI3K/AKT (phosphatidylinositol 3-kinase, serine/threonine AKT kinase), mTOR (mammalian target of rapamycin), HDAC (histone deacetylases), HSP90 (heat shock protein), BH3 mimetics (BCL-2 homology domain 3), IMIDs and others. New targeted drugs with a limited spectrum of side effects offer the possibility of better therapeutic results, even in the older age group ≥ 65 years and unfit patients. It is likely that their inclusion in the complex treatment of MCL will change the entire structure of the current therapeutic plan in favor of the patient with a further extension of the remission interval, PFS and OS.
Keywords: mantle cell lymphoma, chemoimunotherapy, targeted therapy, maintenance therapy, Bruton’s tyrosin kinase inhibitors
