Onkológia 5/2012
Budúcnosť liečby chronickej myelocytovej leukémie
prof. MUDr. Elena Tóthová, CSc., MUDr. Adriana Kafková, PhD.
Aj napriek vynikajúcim výsledkom liečby s imatinib mesylátom (IM) v primoterapii novodiagnostikovanej chronickej myelocytovej leukémie (CML) zostáva približne jedna tretina pacientov, ktorí nespĺňajú kritériá optimálnej odpovede na liečbu. U týchto je možné dosiahnuť benefit zvolením inej, potencionálne viac efektívnej terapeutickej stratégie (vysoké dávky IM, kombinácia imatinibu s interferónom). Uvedené lieky dosahujú vyšší počet odpovedí v porovnaní so štandardnou liečbou, avšak nebolo preukázané zlepšenie v celkovom prežívaní. Na základe schopnosti navodenia rýchlejšej a hlbšej odpovede na liečbu ako aj s cieľom zabránenia transformácie do akcelerovaných fáz boli do primoterapie CML zavedené inhibítory tyrozínkinázy (TKI) 2. generácie (nilotinib, dasatinib). Cieľom práce je prezentácia výsledkov týchto TKI v primoterapii, ako aj zaujímavé poznatky prezentované na kongrese ASH 2011 (American Society of Hematology) týkajúce sa nových liekov, ako sú ponatinib (AP24534) a veľmi čerstvé údaje o DCC-2036. Oba lieky majú schopnosť ovplyvniť T315I, mutáciu, ktorá môže byť „poslednou baštou“ na ceste k vyliečeniu pacienta. Ukazuje sa, že pokroky v molekulových metódach umožňujú lepšie porozumieť podstate choroby, zvážiť benefit a riziko terapie, individualizovať terapeutický prístup a prispôsobiť liečbu CML včas tak, aby sa minimalizovalo riziko progresie do akcelerovaných fáz.
Kľúčové slová: chronická myelocytová leukémia, inhibítory tyrozínkinázy, imatinib, dasatinib, nilotinib, ponatinib, bafetinib, DCC-2036.
Future of treatment of chronic myeloid leukemia (CML)
Imatinib has shown exceptional efficacy in the treatment of newly diagnosed chronic-phase chronic myeloid leukemia (CML), but onethird of treated patients do not match the criteria associated with an optimal outcome and could potentially benefit from a more effective treatment strategy. Several trials of modified imatinib- based treatments and second- generation agents are ongoing. In some studies, high- dose imatinib (800 mg per day) or imatinib plus interferon was reported to be able to induce higher response rates compared with standard – dose imatinib, however no improvement in progression- free survival or overall survival has been so far observed. On the bases their capacity to induce faster and deeper responses and to prevent at least part of the early progressions to accelerated phases that still occur during the first two to three years from diagnosis, dasatinib and nilotinib have been recently registered as first –line therapy for CML patients, opening the possibility to use different therapeutic strategies for newly diagnosed CML patients. Apart from the continuous improvement of performance over time on the approved CML therapies (ASH, 2011), exciting news were presented on ponatinib (AP24534) and very early data on DCC-2036. Both drugs have the capabilities of targeting T315I, which may be the „last bastion“ in chronic phase CML. It has been shown recently that advances in molecular methods enable to better understand disease itself, weight benefit to risk ratio of the therapy, individualize therapeutic approach and eventually adjust CML therapy earlier in order to minimize the risk of CML progression to accelerated phase.
Keywords: chronic myeloid leukemia, tyrosine kinase inhibitors, imatinib, dasatinib, nilotinib, ponatinib, bafetinib, DCC-2036.