Neurológia pre prax 5/2011
Liečba delíria
Delírium je univerzálna patologická reakcia mozgu na rôzne nepriaznivé činitele. Jeho liečba je komplexná a často komplikovaná. Musí byť začatá čo najskôr a zameraná na primárnu príčinu (ochorenie) spolu s liečbou zameranou na symptómy. Najčastejšie využívanými psychofarmakami v liečbe delíria sú antipsychotiká, z nich haloperidol a tiaprid. Atypické antipsychotiká sú využívané s ohľadom na ich farmakologický profil. Najviac je overené použitie risperidónu a olanzapínu. Benzodiazepíny by sa pri delíriu, okrem závislosti od alkoholu a stavov so záchvatmi, nemali systematicky podávať. Látky s krátkym polčasom (midazolam) sú vymedzené pre podanie v prípade potreby upokojenia pacienta. O ďalších liekoch ako sú kognitíva a nootropiká nie sú dostatočné podklady, podávanie je opísané u malých počtov pacientov alebo v kazuistikách.
Kľúčové slová: delírium, liečba, antipsychotiká, benzodiazepíny.
Treatment of delirium
Delirium is a universal pathological reaction of brain to different noxious factors. The treatment is complex and often complicated. It must start early and to be oriented both to the primary factor (disease) and to the symptoms of delirium. The most often used drugs in the treatment of delirium are antipsychotics, particularly haloperidol and tiapride. Atypical antipsychotics are used with consideration of their pharmacological profiles. Risperidone and olanzapine are mostly used for this indication. Benzodiazepines should not be systematically applied for treatment of delirium, except in the case of alcohol dependence and delirium with seizures. Short-acting benzodiazepines are suitable for temporary treatment in the need for sedation. There are not enough data for other drugs like drugs used for dementia and nootropics. Results from studies with small number of patients or case reports are only available.
Keywords: delirium, treatment, antipsychotics, benzodiazepines.
