Dermatológia pre prax 1/2021

Antihistaminiká – farmakológia a využitie v dermatológii

doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD.

Antihistaminiká patria medzi najčastejšie predpisované systémové lieky v dermatológii. Vyplýva to z významnej úlohy histamínu v patogenéze pruritických zápalových dermatóz s vysokou prevalenciou ako napríklad urtikária alebo atopická dermatitída. Na rozdiel od prvogeneračných H1 antihistaminík, ktoré boli uvádzané do klinickej praxe od roku 1942 do polovice osemdesiatych rokov, následne syntetizované druhogeneračné antihistaminiká boli pred schválením ich klinického použitia podrobované dôkladnému hodnoteniu z hľadiska klinickej farmakológie, účinnosti a bezpečnosti. Navyše, tieto moderné lieky nemajú významnejšie nežiaduce účinky a ani ich predávkovanie nie je asociované so závažným poškodením zdravia. Nesedatívne druhogeneračné H1 antihistaminiká by mali byť uprednostnené pred prvogeneračnými vo všetkých indikáciách, ich účinnosť je porovnateľná a chýba pri nich riziko závažných nežiaducich účinkov.

Kľúčové slová: histamín, antihistaminiká, farmakológia, urtikária, atopická dermatitída

Antihistamines – pharmacology and usage in dermatology

Antihistamines belong to the most widely used systemic drugs in dermatology. This is attributable to the major role played by histamine in common pruritic inflammatory dermatoses such as urticaria and atopic dermatitis. Unlike first generation H1-antihistamines introduced from 1942 to the mid-1980s, the second generation of these drugs introduced subsequently have been investigated extensively with regard to clinical pharmacology, efficacy, and safety; moreover, they are relatively free from adverse effects and not causally linked with serious side effects after overdose. Non-sedating antihistamines should be preferentially used whenever possible as most antihistamines are equally efficacious, while adverse effects of sedating antihistamines can be serious.

Keywords: histamine, antihistamines, pharmacology, urticaria, atopic dermatitis