Anestéziológia a intenzívna medicína 1/2015
Laktát – marker metabolického stresu pacientov s kritickým ochorením
Hyperlaktatémia u pacientov s kritickým ochorením je nezávislým prediktorom morbidity a mortality. Až donedávna bola hyperlaktatémia chápaná predovšetkým ako marker hypoperfúzie a kyslíkového dlhu, ktorý viedol k tvorbe laktátu cestou anaeróbnej glykolýzy v cytosole bunky. Na základe tohto faktu boli odporúčané liečebné postupy na zvýšenie kyslíkovej dodávky. Hladina laktátu sa odporúčala aj ako marker adekvátnosti liečebných manévrov a odpovede na liečbu. Viaceré dôkazy však potvrdzujú, že hyperlaktatémia u kritických pacientov nevzniká len v dôsledku tkanivovej hypoxie a anaeróbnej glykolýzy. Experimentálne, ale aj humánne štúdie zhodne potvrdzujú vzostup hladiny laktátu v dôsledku aktivácie stresovej odpovede cez adrenergickú stimuláciu.
Kľúčové slová: laktát, hyperlaktatémia, sepsa, adrenergická stimulácia.
Lactate – marker of metabolic stress patients with critical illness
Hyperlactatemia is a strong independent predictor of mortality and morbidity in critical ill patient. Increased lactate level in plasma was widely believed as a marker of hypoperfusion and oxygen debt which leads to anaerobic glycolysis in cytosol. Base on this fact maneuvres to increase oxygen delivery was recommended. Furthermore decline of lactate level concentration has been recommended as an early endpoint of resuscitation of critical ill patient in sepsis. There is an evidence that hyperlactatemia is not only consequence of tissue hypoxia and anaerobic glycolysis. Data from experimental and human studies support the view that increased lactate level is as a part of activation of stress response.
Keywords: lactate, hyperlactatemia, sepsis, adrenerg stimulation.
