Via practica 5/2005

Editoriál – Klinická endokrinológia včera a dnes

Nebolo to ani tak dávno, že ak gynekológ odoslal mladú pacientku s „negatívnym“ gynekologickým nálezom na endokrinologické vyšetrenie pre infertilitu, „špecialista“ na endokrinné choroby vyšetril funkciu štítnej žľazy. Tento z dnešného pohľadu tragikomický prístup k širokej diferenciálnej diagnostike endokrinne podmienenej infertility vyplýval z predstáv väčšiny lekárov o endokrinológii. Tento široký odbor zaoberajúci sa humorálnou reguláciou vývoja organizmu a jeho mnohých funkcií donedávna mnohí redukovali iba na tyreoidológiu. Príčin takejto simplifikácie endokrinológie bolo niekoľko: 1. Základy pre rozvoj odboru klinická endokrinológia položil začiatkom päťdesiatych rokov rozsiahly výskum endemickej strumy na Slovensku. Táto na naše pomery rozsahom neobvyklá práca sa dostala do povedomia lekárskej verejnosti natoľko, že zatienila problematiku ostatných endokrinopatií. 2. Klinických endokrinológov bolo ešte pred 20 rokmi ako šafránu a sympatizanti endokrinológie nemali dostatočné možnosti pre svoje vzdelávanie a najmä získavanie praktických skúseností so zriedkavo sa vyskytujúcimi endokrinopatiami. 3. Možnosti hormonálnej laboratórnej diagnostiky boli obmedzené, vo väčšine laboratórií redukované iba na analýzu tyreoidálnych hormónov. Podstatný obrat v odbore klinická endokrinológia nastal od začiatku deväťdesiatych rokov. Za posledných 20 rokov pribudlo na Slovensku 70 endokrinológov. Vznikom siete špecializovaných ambulancií sa vytvorili predpoklady pre mnohonásobne lepší záchyt ochorení endokrinného systému. 45 rokov po zavedení jódovej profylaxie endemickej strumy a kretenizmu u nás dokázali medzinárodné epidemiologické štúdie podporované SZO a UNICEF, že Slovensko patrí medzi krajiny s najlepším príjmom jódu na svete. Endemický kretenizmus a endemická struma sú minulosťou. Donedávna dominujúca problematikaklinickej endokrinológie – eufunkčná struma z nedostatku jódu – sa vytratila z ambulancií. Prevalencia tyreopatií poklesla z niekoľko desiatok na niekoľko percent. Vytvorili sa tým predpoklady a priestor pre exaktnú diagnostiku ostatných endokrinopatií. Napriek tomu však tyreopatie predstavujú 70–80 % endokrinopatií v ambulancii internistu či endokrinológa. Z epidemiologického hľadiska dnes v tyreoidológii dominujú autoimunitné ochorenia, ktoré sú príčinou porúch funkcie štítnej žľazy. Vďaka rozvoju ultrasonografie a laboratórnej medicíny je diagnostika autoimunitne podmienených tyreopatií a porúch funkcie štítnej žľazy jednoduchá a rýchla. Dnešné presné laboratórne metódy umožňujú diagnostiku aj subklinických foriem porúch funkcie. Výskyt subklinickej primárnej hypotyreózy nie je zanedbateľný ani z epidemiologického, ani z klinického aspektu. Pri dnešných znalostiach o význame normálnej funkcie štítnej žľazy gravidnej ženy aj plodu pre optimálny fetálny vývoj CNS, je záchyt subklinických foriem autoimunitnej tyreoiditídy a primárnej hypotyreózy u mladej generácie veľmi dôležitý. Uzlové strumy už neznamenajú neadekvátnu adaptáciu na jódový deficit. Sú to neoplázie, v 10 % malígne. V súčasnosti je potrebné k uzlovej strume pristupovať ako k potenciálnej malignite. Operatíva tyreopatií sa zdokonalila natoľko, že na špecializovaných pracoviskách je výskyt komplikácií strumektómie menej ako 2 %. Vďaka zdokonaleniu laboratórnych a zobrazovacích metód a zvýšenému záujmu o endokrinopatie významne stúpol v poslednom desaťročí záchyt primárnej hyperparatyreózy, hormonálne aktívnych aj inaktívnych tumorov hypofýzy a nadobličiek. Neobyčajný rozvoj zaznamenala gynekologická endokrinológia a metódy asistovanej reprodukcie. Endokrinológia vytvorila mnohé interdisciplinárne odbory. Hormonálna substitučná liečba spolu s liečbou modulátormi estrogénových receptorov je významnou súčasťou prevencie a liečby osteoporózy, nového civilizačného ochorenia. Hormonálne manipulácie sa široko využívajú v liečbe hormonálne dependentných onkologických ochorení. Neuroendokrinopsychofarmakológia si razí cestu v liečbe a prevencii niektorých psychiatrických ochorení (Alzheimerova demencia, niektoré ťažké endogénne depresie). Farmakoterapia kortikoidmi je základom liečby reumatologických a autoimunitných chorôb. Očakáva sa prínos liečby rastovým hormónom v transplantačnej medicíne. Dnes sú už všeobecne známe vzťahy medzi metabolickým syndrómom, kardiovaskulárnym rizikom a hormónmi, kde nehrá jedinú úlohu iba inzulín a inzulínová rezistencia. Lekárska obec si postupne opravuje názor. Endokrinológiu už nevníma ako odbor jediného orgánu (štítnej žľazy), ale odbor zaoberajúci sa celou sústavou endokrinných žliaz, ktoré ovplyvňujú celý metabolizmus a riadia činnosť všetkých systémov ľudského organizmu. Objektom záujmu je aj endokrinológia kardiovaskulárneho systému. V širšom slova zmysle je endokrinným orgánom aj srdce. Najväčším endokrinným orgánom vôbec je cievny endotel. Hormóny kardiovaskulárneho systému majú významnú úlohu v regulácii jeho funkcie a v regulácii objemu cirkulujúcich tekutín. Moderná terapia artériovej hypertenzie a zlyhania srdca je tiež postavená na ovplyvnení hormonálnych regulácií (ACE inhibítory, blokátory receptorov AT1). Klinická endokrinológia na Slovensku urobila za posledných 20 rokov významný krok vpred. Je to dôsledok nových poznatkov, zavedenia nových diagnostických metód, avšak aj zlepšenia personálnej situácie v odbore. Zmenila sa zo simplexnej „strumológie“ na široký základný odbor s významným interdisciplinárnym prelínaním. V krajinách Západnej Európy je význam endokrinológie ako veľkého interdisciplinárneho odboru všetkým jasný. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že endokrinológia je v EÚ základným odborom, zahrňujúcim v sebe aj diabetológiu a poruchy látkovej premeny a výživy. Treba dúfať, že aj na Slovensku si endokrinológia vydobyje toto miesto, ktoré jej právom patrí. Z utiahnutej Popolušky sa stane princezná.