Psychiatria pre prax 6/2008

STABILIZÁTOR NÁLADY A DEPRESIA – UNIPOLÁRNA ALEBO BIPOLÁRNA?

Depresívna porucha je pravdepodobne najčastejšia psychická porucha. V jej priebehu sa často objavujú subsyndromálne príznaky depresie po odoznení akútnej epizódy, chronicita, terapeutická rezistencia. Klinický rozdiel medzi rekurentnou depresívnou poruchou a bipolárnou poruchou II spočíva v prítomnosti alebo neprítomnosti hypomanickej epizódy. Hypománia obvykle nemá výraznejší negatívny sociálny dopad. No potvrdenie alebo vylúčenie afektívnej bipolarity má zásadný vplyv na terapiu – pri bipolárnej poruche II (BP II) a samozrejme aj pri bipolárnej poruche I (BP I) je potrebná dlhodobá liečba stabilizátorom nálady (synonymne tymostabilizátor, tymoprofylaktikum), či už v kombinácii s antidepresívom alebo bez neho. Stabilizátor nálady zlepšuje akútnu hypomanickú alebo depresívnu symptomatiku, môže prelomiť rezistenciu na antidepresíva, zlepšuje celkový priebeh poruchy, znižuje riziko chronického priebehu, relapsov, recidív a prešmykov do hypománie. Uvádzame kazuistiku, ktorá spadá do uvedenej problematiky.