Stiahnite si Acrobat Reader



   
 
EDITORIÁL
prof. MUDr. Jozef Holomáň, CSc.
HEPATOLÓGIA V AMBULANTNEJ PRAXI
prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc.
VYBRANÉ ŽENSKÉ OCHORENIA
KONZÍLIUM
MUDr. Katarína Poláková, PhD.
Dermatovenerologická ambulancia, Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava
OCHRANA KOŽE PRED UV ŽIARENÍM
INFORMÁCIE
Ing. Mgr. Dagmar Hroncová
Nekomerčné vzdelávacie centrum Mediforum, Bratislava
NOVINKY VO FARMAKOTERAPII: KATEGORIZÁCIA OD 1. JÚLA 2008
MEMORIX
MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.
Subkatedra urgentnej medicíny, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava
PORANENIA HRUDNÍKA
ODBORNÉ PODUJATIA
MUDr. Eva Jurgová, PhD.
Prvá privátna prax, Piešťany
ŠPECIFICKÉ ČRTY VZDELÁVANIA PRAKTICKÝCH LEKÁROV V EURÓPE – POZNATKY LEKÁROV V EURÓPEZO STRETNUTIA EURACT NA MALTE
POD LUPOU
Ester Ďuráková
predsedníčka Hep Help Club SR
HEP HELP KLUB
PREHĽADNE
h. doc. MUDr. Jana Sirotiaková, PhD.
1Interná klinika II, Fakultná nemocnica Nitra, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa, Nitra
MUDr. Peter Minárik
1Interná klinika II, Fakultná nemocnica Nitra, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa, Nitra
PharmDr. Lívia Magulová, PhD.
Oddelenie klinickej farmakológie pri Internej klinike II, Fakultná nemocnica Nitra, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva
FARMAKOTERAPIA ARTÉRIOVEJ HYPERTENZIE U PACIENTOV S ISCHEMICKOU CHOROBOU SRDCA
MUDr. Michal Mego, PhD.
II. onkologická Klinika LFUK, Bratislava, Národný onkologický ústav, Bratislava
RNDr. Vladimír Zajac, CSc.
Ústav experimentálnej onkológie, SAV, Bratislava
PROBIOTIKÁ A OCHORENIA TRÁVIACEHO TRAKTU
TÉMA
MUDr. Martin Zima, PhD.
II. klinika vnútorného lekárstva FNsP Nové Zámky
NEALKOHOLOVÁ TUKOVÁ CHOROBA PEČENE
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.
III. interná klinika LFUK, Bratislava
DIAGNOSTIKA A LIEČBA ALKOHOLOVÉHO POŠKODENIA PEČENE
MUDr. Mária Belovičová, PhD.
Ústav farmakológie a klinickej farmakológie a Národné referenčné centrum pre liečbu chronických hepatitíd,
ptrof. MUDr. Jozef Holomáň, CSc.
Ústav farmakológie a klinickej farmakológie a Národné referenčné centrum pre liečbu chronických hepatitíd,
VÝZNAM VČASNEJ DIAGNOSTIKY VÍRUSOVEJ HEPATITÍDY B A C V PRIMÁRNEJ AMBULANTNEJ STAROSTLIVOSTI
doc. MUDr. Jozef Glasa, CSc.
Ústav farmakológie a klinickej farmakológie a Národné centrum referenčné centrum pre liečbu chronických hepatitíd,
MUDr. Helena Glasová
Ústav farmakológie a klinickej farmakológie a Národné centrum referenčné centrum pre liečbu chronických hepatitíd,
LIEKOVÉ POŠKODENIE PEČENE V AMBULANCII PRAKTICKÉHO LEKÁRA
Liekové poškodenie pečene (LPP) je pomerne častou a nezriedka závažnou komplikáciou medikamentóznej liečby. Jeho závažnosť sa zvyšuje vzhľadom na častejší výskyt u pacientov s ťažšími formami rôznych chorôb, u novorodencov, detí alebo u pacientov staršieho veku, liečených zvyčajne viacerými liekmi (liečivami) súčasne. V ekonomicky rozvinutých krajinách (Európa a Severná Amerika) patrí medzi najčastejšie príčiny akútneho hepatálneho zlyhania vo vyššom veku. Molekulárna etiopatogenéza LPP ostáva v mnohých prípadoch nejasná. Diagnostika LPP sa opiera o dôslednú liekovú anamnézu (časový súvis s podaním lieku), prítomný klinický a laboratórny obraz hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia. Laboratórne testy na dôkaz imunopatologickej genézy daného LPP môžu napomôcť diagnóze, ich negativita však uvažované LPP nevylučuje. V prípade toxického poškodenia (napr. pri otrave alebo v prípade podozrenia na metabolický polymorfizmus) môže byť užitočné stanovenie plazmatickej hladiny inkriminovaného liečiva alebo jeho metabolitov. V diferenciálnej diagnostike je dôležité vylúčiť poškodenia alebo ochorenia pečene inej etiológie. Biopsia pečene zvyčajne nie je potrebná. V liečbe LPP sa uplatňuje predovšetkým vynechanie predpokladaného liečiva alebo liečiv, ďalšie liečebné opatrenia sa riadia typom a závažnosťou prítomného hepatálneho poškodenia a celkovým zdravotným stavom pacienta (napr. sprievodné ochorenia). V niektorých prípadoch je možné podať antidotum (napr. N-acetylcysteín pri otrave paracetamolom).
Kľúčové slová: liekové poškodenie pečene, predpovedateľná a nepredpovedateľná hepatotoxicita.

DRUG-INDUCED LIVER INJURY IN GENERAL PRACTITIONER´S OFFICE
Drug-induced liver injury (DILI) is a relatively frequent and potentially serious complication of a routine pharmacotherapy. Its importance increases in view of its higher prevalence in patients with serious forms of various diseases, in newborns, children, or elderly persons that are treated by numerous medicinal drugs simultaneously. In economically developed countries (Europe, North America), DILI belongs to the most frequent causes of acute liver failure in the elderly. Molecular etiopathogenesis of DILI remains poorly understood in most cases. Diagnosis of DILI is based on meticulous medicinal drug anamnesis (relationship in time with the administrationof the drug) and on the clinical and laboratory features of a hepatocellular, cholestatic or mixed liver injury. Specific laboratory tests performed with the suspected drug may be helpful, their negativity, however, cannot rule the DILI out. In the case of a toxic injury (e. g. overdose or a metabolic polymorphism), measurement of the plasma level of suspected drug and/or of its metabolites may be helpful. In differential diagnostics of DILI, it is necessary to rule out liver injuries or diseases of different etiologies. Liver biopsy is usually not necessary. The most important treatment measure consists of a withdrawal of the suspected drug or drugs. Subsequent therapeutic procedures depend on the type and severity of the liver injury or disease, and on the overall health status of the patient (e. g. concomitant diseases). In some cases, the administration of a specific antidote is possible (e. g. N-acetyl-cysteine in the acetaminophen overdose).
Key words: drug-induced liver injury, predictable and non-predictable hepatotoxicity.
prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc.
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a FNsP, Bratislava
MUDr. Michaela Lattáková, PhD.
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a FNsP, Bratislava
MOŽNOSTI PREVENCIE KARDIOVASKULÁRNYCH OCHORENÍ U ŽIEN PO MENOPAUZE U ŽIEN PO MENOPAUZE
doc. MUDr. Martin Redecha, PhD.
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava
MUDr. Mikuláš Redecha
II. gynekologicko-pôrodnícka klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava
RAKOVINA MATERNICOVÉHO KRČKA A MOŽNOSTI JEJ PREVENCIE
MUDr. Michaela Lattáková, PhD.
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava
HORMONÁLNA ANTIKONCEPCIA V PLÁNOVANOM RODIČOVSTVE – MOŽNOSTI POUŽITIA, SÚVISIACE RIZIKÁ A BENEFITY
MUDr. Andrej Havalda, PhD.
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUK a FNsP, Bratislava
INKONTINENCIA MOČU – ÚSKALIA SPRÁVNEJ DIAGNOSTIKY A VÝZNAM HORMONÁLNEJ LIEČBY A VÝZNAM HORMONÁLNEJ LIEČBY
Z PRAXE
prof. MUDr. Jozef Holomáň, CSc.
Ústav farmakológie a klinickej farmakológie Slovenskej zdravotníckej univerzity a Národné referenčné centrum pre liečbu
ZVÝŠENÉ „PEČEŇOVÉ TESTY“ V HEPATOLOGICKEJ AMBULANCII – KAZUISTIKY Z KLINICKEJ PRAXE
FARMAKOEKONOMIKA
doc. PhDr. Róbert Babeľa, PhD.
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita, Trnava
PharmDr. Tomáš Tesař, PhD.
Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
prof. RNDr. Viliam Foltán, CSc.
Farmaceutická fakulta UK, Bratislava
MUDr. Adriana Ilavská
Diabetologická a metabolická ambulancia, ŽNsP, Bratislava
FARMAKOEKONOMIKA – KOMPLEXNÝ POHĽAD NA ZDRAVOTNÚ STAROSTLIVOSŤ
created by © zooom.sk s.r.o.